Bhagavad Gita 2.7
कार्पण्यदोषोपहतस्वभावः पृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेताः। यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मे शिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम्।।2.7।।
kārpaṇyadoṣopahatasvabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṃ dharmasammūḍhacetāḥ| yacchreyaḥ syānniścitaṃ brūhi tanme śiṣyaste'haṃ śādhi māṃ tvāṃ prapannam||2.7||
karpanyadoshopahatasvabhavah pricchami tvam dharmasammudhacetah yacchreyah syannishcitam bruhi tanme shishyaste'ham shadhi mam tvam prapannam2.7
Meaning
Overwhelmed by the weakness of pity and confused about his duty, Arjuna surrenders to Krishna as a disciple and asks Him to teach what is definitively best for him.
कायरता के दोष से मेरा स्वभाव नष्ट हो गया है और धर्म के विषय में मेरी बुद्धि मोहित हो रही है। आपसे पूछता हूँ — जो निश्चित कल्याणकारी हो, वह मुझे बताइए। मैं आपका शिष्य हूँ, आपकी शरण में आया हूँ, मुझे शिक्षा दीजिए।
This is verse 7 of 72 in Chapter 2 (Sankhya Yoga) of the Bhagavad Gita.