
Sri Suktam
Ṛgveda — Śrī Sūkta (Khilāni, appendix to Maṇḍala 5) · 15 ṛks + phalaśruti
About this hymn — source, deity, structure
- Source: Ṛgveda — Śrī Sūkta (Khila / appendix)
- Deity: Goddess Śrī-Lakṣmī (invoked through Agni)
- Structure: 15 ṛks + phalaśruti (the text calls itself "pañcadaśarcam")
- Ṛṣis (traditional): Ānanda, Kardama, Chiklīta, Śrīda
- Best day: Friday; festivals: Diwali, Varalakshmi Vrat, Akshaya Tritiya
- Theme: wealth, abundance, removal of Alakṣmī (poverty)
Sri Suktam is the Rigveda's oldest hymn to Maa Shri (Lakshmi). It prays to Agni — addressed as Jātaveda — to bring the Goddess to the worshipper for wealth, grain, progeny and abundance, and to drive away Alakṣmī (poverty and misfortune).
Sri Suktam Lyrics (Verse by Verse)
Sanskrit is shown by default — toggle for Roman (IAST). See each verse's meaning below by tapping "Show meaning".
हिरण्यवर्णां हरिणीं सुवर्णरजतस्रजाम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं विन्देयं गामश्वं पुरुषानहम्॥
अश्वपूर्वां रथमध्यां हस्तिनादप्रमोदिनीम्। श्रियं देवीमुपह्वये श्रीर्मा देवी जुषताम्॥
कांसोऽस्मि तां हिरण्यप्राकारामार्द्रां ज्वलन्तीं तृप्तां तर्पयन्तीम्। पद्मे स्थितां पद्मवर्णां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
चन्द्रां प्रभासां यशसा ज्वलन्तीं श्रियं लोके देवजुष्टामुदाराम्। तां पद्मिनीमीं शरणमहं प्रपद्येऽलक्ष्मीर्मे नश्यतां त्वां वृणे॥
आदित्यवर्णे तपसोऽधिजातो वनस्पतिस्तव वृक्षोऽथ बिल्वः। तस्य फलानि तपसा नुदन्तु मायान्तरायाश्च बाह्या अलक्ष्मीः॥
उपैतु मां देवसखः कीर्तिश्च मणिना सह। प्रादुर्भूतोऽस्मि राष्ट्रेऽस्मिन् कीर्तिमृद्धिं ददातु मे॥
क्षुत्पिपासामलां ज्येष्ठामलक्ष्मीं नाशयाम्यहम्। अभूतिमसमृद्धिं च सर्वां निर्णुद मे गृहात्॥
गन्धद्वारां दुराधर्षां नित्यपुष्टां करीषिणीम्। ईश्वरीं सर्वभूतानां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
मनसः काममाकूतिं वाचः सत्यमशीमहि। पशूनां रूपमन्नस्य मयि श्रीः श्रयतां यशः॥
कर्दमेन प्रजाभूता मयि सम्भव कर्दम। श्रियं वासय मे कुले मातरं पद्ममालिनीम्॥
आपः स्रजन्तु स्निग्धानि चिक्लीत वस मे गृहे। नि च देवीं मातरं श्रियं वासय मे कुले॥
आर्द्रां पुष्करिणीं पुष्टिं सुवर्णां हेममालिनीम्। सूर्यां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
आर्द्रां यः करिणीं यष्टिं पिङ्गलां पद्ममालिनीम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं प्रभूतं गावो दास्योऽश्वान् विन्देयं पुरुषानहम्॥
Phalaśruti — fruit of recitation
यः शुचिः प्रयतो भूत्वा जुहुयादाज्यमन्वहम्। सूक्तं पञ्चदशर्चं च श्रीकामः सततं जपेत्॥
पद्मानने पद्म ऊरू पद्माक्षी पद्मसम्भवे। तन्मे भजसि पद्माक्षी येन सौख्यं लभाम्यहम्॥
अश्वदायी गोदायी धनदायी महाधने। धनं मे जुषतां देवि सर्वकामांश्च देहि मे॥
पद्मानने पद्मविपद्मपत्रे पद्मप्रिये पद्मदलायताक्षि। विश्वप्रिये विश्वमनोनुकूले त्वत्पादपद्मं मयि संनिधत्स्व॥
पुत्रपौत्रं धनं धान्यं हस्त्यश्वादिगवेरथम्। प्रजानां भवसि माता आयुष्मन्तं करोतु मे॥
धनमग्निर्धनं वायुर्धनं सूर्यो धनं वसुः। धनमिन्द्रो बृहस्पतिर्वरुणं धनमस्तु ते॥
वैनतेय सोमं पिब सोमं पिबतु वृत्रहा। सोमं धनस्य सोमिनो मह्यं ददातु सोमिनः॥
न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः। भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां श्रीसूक्तं जपेत्॥
सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतरांशुकगन्धमाल्यशोभे। भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम्॥
विष्णुपत्नीं क्षमादेवीं माधवीं माधवप्रियाम्। लक्ष्मीं प्रियसखीं देवीं नमाम्यच्युतवल्लभाम्॥
महालक्ष्मी च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि। तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात्॥
श्रीवर्चस्वमायुष्यमारोग्यमाविधाच्छोभमानं महीयते। धान्यं धनं पशुं बहुपुत्रलाभं शतसंवत्सरं दीर्घमायुः॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
Verse-by-Verse Meaning
Tap “Show meaning” under any verse to read its meaning.
हिरण्यवर्णां हरिणीं सुवर्णरजतस्रजाम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
hiraṇyavarṇāṃ hariṇīṃ suvarṇarajatasrajām | candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||
Show meaningHide meaning
O Jātaveda, carry to me the Goddess Lakṣmī — she shines like gold, moves with the grace of a doe, wears strings of gold and silver, gleams like the moon, and is herself wrought in gold.
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं विन्देयं गामश्वं पुरुषानहम्॥
tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīmanapagāminīm | yasyāṃ hiraṇyaṃ vindeyaṃ gāmaśvaṃ puruṣānaham ||
Show meaningHide meaning
Bring that same Lakṣmī to me, O Jātaveda — the one who, once she arrives, never departs — so that through her I may obtain gold, cattle, horses, and kinsmen.
अश्वपूर्वां रथमध्यां हस्तिनादप्रमोदिनीम्। श्रियं देवीमुपह्वये श्रीर्मा देवी जुषताम्॥
aśvapūrvāṃ rathamadhyāṃ hastinādapramodinīm | śriyaṃ devīmupahvaye śrīrmā devī juṣatām ||
Show meaningHide meaning
I call upon the Goddess Śrī, who rides ahead of horses, sits amidst chariots, and takes delight in the trumpet of elephants — may that Goddess Śrī favour me with her presence.
कांसोऽस्मि तां हिरण्यप्राकारामार्द्रां ज्वलन्तीं तृप्तां तर्पयन्तीम्। पद्मे स्थितां पद्मवर्णां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
kāṃso'smi tāṃ hiraṇyaprākārāmārdrāṃ jvalantīṃ tṛptāṃ tarpayantīm | padme sthitāṃ padmavarṇāṃ tāmihopahvaye śriyam ||
Show meaningHide meaning
I summon here that Śrī — gentle of smile — who wears a rampart of gold, whose nature is tender and compassionate, who blazes with radiance, who is herself content and grants contentment to others, and who sits enthroned on the lotus, lotus-hued.
चन्द्रां प्रभासां यशसा ज्वलन्तीं श्रियं लोके देवजुष्टामुदाराम्। तां पद्मिनीमीं शरणमहं प्रपद्येऽलक्ष्मीर्मे नश्यतां त्वां वृणे॥
candrāṃ prabhāsāṃ yaśasā jvalantīṃ śriyaṃ loke devajuṣṭāmudārām | tāṃ padminīmīṃ śaraṇamahaṃ prapadye'lakṣmīrme naśyatāṃ tvāṃ vṛṇe ||
Show meaningHide meaning
I take shelter in that Śrī, cool and bright as the moon, blazing with glory, honoured by the gods, generous by nature, and dwelling among the lotuses — I choose you; let all my misfortune, Alakṣmī, be destroyed.
आदित्यवर्णे तपसोऽधिजातो वनस्पतिस्तव वृक्षोऽथ बिल्वः। तस्य फलानि तपसा नुदन्तु मायान्तरायाश्च बाह्या अलक्ष्मीः॥
ādityavarṇe tapaso'dhijāto vanaspatistava vṛkṣo'tha bilvaḥ | tasya phalāni tapasā nudantu māyāntarāyāśca bāhyā alakṣmīḥ ||
Show meaningHide meaning
O Goddess radiant as the sun, from your austerity was born the great tree, the Bilva. May its fruits, through that same tapas, push away the delusion within me and the misfortune that besets me from without.
उपैतु मां देवसखः कीर्तिश्च मणिना सह। प्रादुर्भूतोऽस्मि राष्ट्रेऽस्मिन् कीर्तिमृद्धिं ददातु मे॥
upaitu māṃ devasakhaḥ kīrtiśca maṇinā saha | prādurbhūto'smi rāṣṭre'smin kīrtimṛddhiṃ dadātu me ||
Show meaningHide meaning
May the companion of the gods come near to me, bringing fame together with jewels. Having manifested and taken birth in this land, may I be granted renown and prosperity.
क्षुत्पिपासामलां ज्येष्ठामलक्ष्मीं नाशयाम्यहम्। अभूतिमसमृद्धिं च सर्वां निर्णुद मे गृहात्॥
kṣutpipāsāmalāṃ jyeṣṭhāmalakṣmīṃ nāśayāmyaham | abhūtimasamṛddhiṃ ca sarvāṃ nirṇuda me gṛhāt ||
Show meaningHide meaning
I put an end to the elder sister Alakṣmī, who is stained by hunger and thirst. O Goddess, drive out from my household every trace of ruin and every want of prosperity.
गन्धद्वारां दुराधर्षां नित्यपुष्टां करीषिणीम्। ईश्वरीं सर्वभूतानां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
gandhadvārāṃ durādharṣāṃ nityapuṣṭāṃ karīṣiṇīm | īśvarīṃ sarvabhūtānāṃ tāmihopahvaye śriyam ||
Show meaningHide meaning
I invoke here that Śrī who is known by her fragrance, whom none can overpower, who nourishes without ceasing, who abounds in the wealth of the earth, and who rules as sovereign over every living being.
मनसः काममाकूतिं वाचः सत्यमशीमहि। पशूनां रूपमन्नस्य मयि श्रीः श्रयतां यशः॥
manasaḥ kāmamākūtiṃ vācaḥ satyamaśīmahi | paśūnāṃ rūpamannasya mayi śrīḥ śrayatāṃ yaśaḥ ||
Show meaningHide meaning
May we obtain the desire of the mind, the fulfilment of intention, and truthfulness of speech; may we obtain the finest of cattle and grain. May Śrī take up residence within me, together with good name.
कर्दमेन प्रजाभूता मयि सम्भव कर्दम। श्रियं वासय मे कुले मातरं पद्ममालिनीम्॥
kardamena prajābhūtā mayi sambhava kardama | śriyaṃ vāsaya me kule mātaraṃ padmamālinīm ||
Show meaningHide meaning
O Kardama, it was through you that Śrī came to have offspring; come now and take your place within me. Cause Mother Śrī, garlanded with lotuses, to settle permanently in my family.
आपः स्रजन्तु स्निग्धानि चिक्लीत वस मे गृहे। नि च देवीं मातरं श्रियं वासय मे कुले॥
āpaḥ srajantu snigdhāni ciklīta vasa me gṛhe | ni ca devīṃ mātaraṃ śriyaṃ vāsaya me kule ||
Show meaningHide meaning
May the waters bring forth all that is rich and fertile. O Ciklīta, make your home in my house, and cause the divine Mother Śrī to settle firmly within my family.
आर्द्रां पुष्करिणीं पुष्टिं सुवर्णां हेममालिनीम्। सूर्यां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
ārdrāṃ puṣkariṇīṃ puṣṭiṃ suvarṇāṃ hemamālinīm | sūryāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||
Show meaningHide meaning
O Jātaveda, bring to me that Lakṣmī who is tender of heart, lotus-dwelling, the giver of nourishment, golden, wearing a garland of gold, bright as the sun and wrought in gold.
आर्द्रां यः करिणीं यष्टिं पिङ्गलां पद्ममालिनीम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
ārdrāṃ yaḥ kariṇīṃ yaṣṭiṃ piṅgalāṃ padmamālinīm | candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||
Show meaningHide meaning
O Jātaveda, bring to me that Lakṣmī who is tender-hearted, gracious, holding the golden staff, tawny in her radiance, wreathed in lotuses, cool as the moon, and made of gold.
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं प्रभूतं गावो दास्योऽश्वान् विन्देयं पुरुषानहम्॥
tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīmanapagāminīm | yasyāṃ hiraṇyaṃ prabhūtaṃ gāvo dāsyo'śvān vindeyaṃ puruṣānaham ||
Show meaningHide meaning
Bring that Lakṣmī to me, O Jātaveda, the one who never turns away once she has come — so that through her I may gain abundant gold, cattle, servants, horses and kinsmen.
यः शुचिः प्रयतो भूत्वा जुहुयादाज्यमन्वहम्। सूक्तं पञ्चदशर्चं च श्रीकामः सततं जपेत्॥
yaḥ śuciḥ prayato bhūtvā juhuyādājyamanvaham | sūktaṃ pañcadaśarcaṃ ca śrīkāmaḥ satataṃ japet ||
Show meaningHide meaning
Whoever, having become pure and disciplined, offers ghee into the fire each day, should also constantly recite this hymn of fifteen verses out of longing for Śrī.
पद्मानने पद्म ऊरू पद्माक्षी पद्मसम्भवे। तन्मे भजसि पद्माक्षी येन सौख्यं लभाम्यहम्॥
padmānane padma ūrū padmākṣī padmasambhave | tanme bhajasi padmākṣī yena saukhyaṃ labhāmyaham ||
Show meaningHide meaning
O lotus-faced one, lotus-thighed, lotus-eyed, born of the lotus — grant me your grace, lotus-eyed Goddess, so that I may attain happiness.
अश्वदायी गोदायी धनदायी महाधने। धनं मे जुषतां देवि सर्वकामांश्च देहि मे॥
aśvadāyī godāyī dhanadāyī mahādhane | dhanaṃ me juṣatāṃ devi sarvakāmāṃśca dehi me ||
Show meaningHide meaning
O Goddess of great wealth, giver of horses, giver of cattle, giver of riches — let wealth take pleasure in me, and grant me the fulfilment of all my desires.
पद्मानने पद्मविपद्मपत्रे पद्मप्रिये पद्मदलायताक्षि। विश्वप्रिये विश्वमनोनुकूले त्वत्पादपद्मं मयि संनिधत्स्व॥
padmānane padmavipadmapatre padmapriye padmadalāyatākṣi | viśvapriye viśvamanonukūle tvatpādapadmaṃ mayi saṃnidhatsva ||
Show meaningHide meaning
O lotus-faced one, seated on the great lotus with its many petals, lover of the lotus, whose eyes are long as lotus petals — beloved of the whole world and pleasing to every mind — place your lotus feet close to me.
पुत्रपौत्रं धनं धान्यं हस्त्यश्वादिगवेरथम्। प्रजानां भवसि माता आयुष्मन्तं करोतु मे॥
putrapautraṃ dhanaṃ dhānyaṃ hastyaśvādigaveratham | prajānāṃ bhavasi mātā āyuṣmantaṃ karotu me ||
Show meaningHide meaning
Grant me sons and grandsons, wealth and grain, elephants, horses, cattle and chariots. You are the mother of all creatures — make my life a long one.
धनमग्निर्धनं वायुर्धनं सूर्यो धनं वसुः। धनमिन्द्रो बृहस्पतिर्वरुणं धनमस्तु ते॥
dhanamagnirdhanaṃ vāyurdhanaṃ sūryo dhanaṃ vasuḥ | dhanamindro bṛhaspatirvaruṇaṃ dhanamastu te ||
Show meaningHide meaning
Agni is wealth, Vāyu is wealth, the Sun is wealth, and the Vasus are wealth; Indra and Bṛhaspati are wealth — may the wealth that belongs to Varuṇa also become yours to give.
वैनतेय सोमं पिब सोमं पिबतु वृत्रहा। सोमं धनस्य सोमिनो मह्यं ददातु सोमिनः॥
vainateya somaṃ piba somaṃ pibatu vṛtrahā | somaṃ dhanasya somino mahyaṃ dadātu sominaḥ ||
Show meaningHide meaning
O Vainateya (Garuḍa), drink the Soma; let the slayer of Vṛtra (Indra) drink the Soma too. May those rich in Soma grant me the Soma of wealth.
न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः। भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां श्रीसूक्तं जपेत्॥
na krodho na ca mātsaryaṃ na lobho nāśubhā matiḥ | bhavanti kṛtapuṇyānāṃ bhaktānāṃ śrīsūktaṃ japet ||
Show meaningHide meaning
Anger does not arise in them, nor envy, nor greed, nor any impure thought — such is the state of those whose merit is accomplished. Let such a devotee recite the Śrī Sūkta.
सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतरांशुकगन्धमाल्यशोभे। भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम्॥
sarasijanilaye sarojahaste dhavalatarāṃśukagandhamālyaśobhe | bhagavati harivallabhe manojñe tribhuvanabhūtikari prasīda mahyam ||
Show meaningHide meaning
O you who dwell among the lotuses, holding a lotus in your hand, resplendent in gleaming white garments, fragrance and garlands, divine consort of Hari, enchanting one, bringer of well-being to the three worlds — be gracious to me.
विष्णुपत्नीं क्षमादेवीं माधवीं माधवप्रियाम्। लक्ष्मीं प्रियसखीं देवीं नमाम्यच्युतवल्लभाम्॥
viṣṇupatnīṃ kṣamādevīṃ mādhavīṃ mādhavapriyām | lakṣmīṃ priyasakhīṃ devīṃ namāmyacyutavallabhām ||
Show meaningHide meaning
I bow to Lakṣmī — consort of Viṣṇu, Goddess of patience and forbearance, called Mādhavī, beloved of Mādhava, a devoted and dear companion to her devotees, and cherished by the Unfailing One (Acyuta).
महालक्ष्मी च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि। तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात्॥
mahālakṣmī ca vidmahe viṣṇupatnī ca dhīmahi | tanno lakṣmīḥ pracodayāt ||
Show meaningHide meaning
May we come to know Mahālakṣmī; may we meditate upon her as the consort of Viṣṇu. May that Lakṣmī guide and inspire us. (This is the Lakṣmī Gāyatrī.)
श्रीवर्चस्वमायुष्यमारोग्यमाविधाच्छोभमानं महीयते। धान्यं धनं पशुं बहुपुत्रलाभं शतसंवत्सरं दीर्घमायुः॥
śrīvarcasvamāyuṣyamārogyamāvidhācchobhamānaṃ mahīyate | dhānyaṃ dhanaṃ paśuṃ bahuputralābhaṃ śatasaṃvatsaraṃ dīrghamāyuḥ ||
Show meaningHide meaning
May this recitation confer the splendour of Śrī, long life, freedom from illness and glorious greatness; may it grant grain, wealth, cattle, the blessing of many children, and a full hundred years of life.
Benefits of Chanting Sri Suktam
- The Rigveda's oldest hymn to Goddess Lakṣmī, invoked through Agni
- Recited for wealth, grain, cattle, progeny and abundance (dhana-dhānya)
- Drives away Alakṣmī / Jyeṣṭhā — poverty, misfortune and stagnation
- Traditionally chanted on Fridays and during Lakṣmī, Diwali and Varalakshmi puja
- Grants longevity, health and inner contentment — not material gain alone
- Paired with a ghee lamp and lotus (padma) offering for full effect
How to Recite Sri Suktam
- 1After bathing, sit facing east or north on a clean seat.
- 2Light a ghee lamp; offer a lotus or an image of Maa Lakshmi.
- 3Take a sankalpa, then recite the 15 ṛks with a calm mind.
- 4Close with the phalaśruti and "Om Shanti Shanti Shanti".
For the full structure, vidhi and muhurat, see Sri Suktam Puja Vidhi.
Sri Suktam — Structure, Puja Vidhi & Best Muhurat
Structure of the Hymn
Invocation
Calling Maa Shri through Agni (Jataveda)
Glory & banishing Alakshmi
Shri's glory, refuge, and removal of Alakshmi / Jyeshtha
Boons & re-invocation
Boons of wealth and progeny; re-invocation in golden and lotus forms
Fruit of recitation
The fruit of japa, the Lakshmi Gayatri and blessing
Puja Vidhi
- 1
Purification (sthāna-śuddhi)
Purify the puja space with cow dung or Gangajal. Place Maa facing North or North-East.
- 2
Sankalpa
"Through Sri Suktam recitation, for Maa Lakshmi's grace and wealth-prosperity" — take the sankalpa.
- 3
Pushpanjali
Offer one lotus with each verse — keep the rhythm steady through the whole recitation.
- 4
Ghṛta-dīpa
Light a 5-wick ghee lamp — do not let it extinguish during the recitation.
- 5
Samarpan ("idaṃ na mama")
After recitation, say "Idam na mama" and offer fruit-naivedya to Maa.
Best Muhurat
Friday 6–8 AM
Venus rising period
Friday Abhijit 12–1 PM
All-siddhi giving
Varalakshmi Vrat (August)
Best day of the year
Diwali / Akshaya Tritiya
Lakshmi-puja festivals
Related Spiritual Reading
What to do next
Sri Suktam — Frequently Asked Questions
How many verses are in the Sri Suktam?
The core hymn has 15 ṛks — the text itself says "pañcadaśarcam" (of fifteen ṛks). These are followed by phalaśruti (fruit-of-recitation) verses, so many printed editions count 16 by adding the first phalaśruti verse.
Who is invoked in the Sri Suktam?
Goddess Śrī (Lakṣmī) is invoked through Agni, who is addressed as Jātaveda and asked to "bring" the Goddess to the worshipper for wealth and abundance.
Is it "prabodhinīm" or "pramodinīm" in verse 3?
The Ṛgveda Khila reads hastināda-pramodinīm ("delighting in the trumpeting of elephants"). Many recited editions use prabodhinīm ("awakened by..."). Both are traditional; this page follows the Khila source.
When should the Sri Suktam be recited?
Friday (Lakṣmī's day) at dawn is ideal, as well as Diwali, Varalakshmi Vrat and Akshaya Tritiya. Daily recitation with a ghee lamp is recommended for steady prosperity.
What does the Sri Suktam ask to be removed?
It prays to drive away Alakṣmī (also called Jyeṣṭhā) — poverty, hunger and misfortune — both outer and inner, so that prosperity and contentment may take their place.
Can I recite it without knowing Sanskrit?
Yes. Recite the transliteration with devotion; understanding the meaning deepens the practice. Pronunciation naturally improves with daily repetition.

श्री सूक्तम्
ऋग्वेद — श्रीसूक्त (खिल/परिशिष्ट, मण्डल ५) · १५ ऋचाएँ + फलश्रुति
इस सूक्त के बारे में — स्रोत, देवता, संरचना
- स्रोत: ऋग्वेद — श्रीसूक्त (खिल/परिशिष्ट)
- देवता: माँ श्री-लक्ष्मी (अग्नि के माध्यम से आवाहन)
- संरचना: १५ ऋचाएँ + फलश्रुति ("पञ्चदशर्चम्")
- ऋषि (परम्परा): आनन्द, कर्दम, चिक्लीत, श्रीद
- श्रेष्ठ दिन: शुक्रवार; पर्व: दीपावली, वरलक्ष्मी व्रत, अक्षय तृतीया
- विषय: धन, समृद्धि, अलक्ष्मी (दरिद्रता) का नाश
श्री सूक्तम् ऋग्वेद का माँ श्री (लक्ष्मी) को समर्पित प्राचीनतम सूक्त है। इसमें अग्नि (जातवेद) से प्रार्थना की जाती है कि वे देवी लक्ष्मी को भक्त के पास लाएँ — धन, धान्य, सन्तान और समृद्धि के लिए, और अलक्ष्मी (दरिद्रता) के नाश के लिए।
श्री सूक्तम् पाठ — ऋचा-वार
संस्कृत मूल पाठ डिफ़ॉल्ट है — रोमन के लिए टॉगल करें। प्रत्येक ऋचा का अर्थ नीचे "अर्थ देखें" पर क्लिक कर देखें।
हिरण्यवर्णां हरिणीं सुवर्णरजतस्रजाम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं विन्देयं गामश्वं पुरुषानहम्॥
अश्वपूर्वां रथमध्यां हस्तिनादप्रमोदिनीम्। श्रियं देवीमुपह्वये श्रीर्मा देवी जुषताम्॥
कांसोऽस्मि तां हिरण्यप्राकारामार्द्रां ज्वलन्तीं तृप्तां तर्पयन्तीम्। पद्मे स्थितां पद्मवर्णां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
चन्द्रां प्रभासां यशसा ज्वलन्तीं श्रियं लोके देवजुष्टामुदाराम्। तां पद्मिनीमीं शरणमहं प्रपद्येऽलक्ष्मीर्मे नश्यतां त्वां वृणे॥
आदित्यवर्णे तपसोऽधिजातो वनस्पतिस्तव वृक्षोऽथ बिल्वः। तस्य फलानि तपसा नुदन्तु मायान्तरायाश्च बाह्या अलक्ष्मीः॥
उपैतु मां देवसखः कीर्तिश्च मणिना सह। प्रादुर्भूतोऽस्मि राष्ट्रेऽस्मिन् कीर्तिमृद्धिं ददातु मे॥
क्षुत्पिपासामलां ज्येष्ठामलक्ष्मीं नाशयाम्यहम्। अभूतिमसमृद्धिं च सर्वां निर्णुद मे गृहात्॥
गन्धद्वारां दुराधर्षां नित्यपुष्टां करीषिणीम्। ईश्वरीं सर्वभूतानां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
मनसः काममाकूतिं वाचः सत्यमशीमहि। पशूनां रूपमन्नस्य मयि श्रीः श्रयतां यशः॥
कर्दमेन प्रजाभूता मयि सम्भव कर्दम। श्रियं वासय मे कुले मातरं पद्ममालिनीम्॥
आपः स्रजन्तु स्निग्धानि चिक्लीत वस मे गृहे। नि च देवीं मातरं श्रियं वासय मे कुले॥
आर्द्रां पुष्करिणीं पुष्टिं सुवर्णां हेममालिनीम्। सूर्यां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
आर्द्रां यः करिणीं यष्टिं पिङ्गलां पद्ममालिनीम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं प्रभूतं गावो दास्योऽश्वान् विन्देयं पुरुषानहम्॥
फलश्रुति — पाठ का फल
यः शुचिः प्रयतो भूत्वा जुहुयादाज्यमन्वहम्। सूक्तं पञ्चदशर्चं च श्रीकामः सततं जपेत्॥
पद्मानने पद्म ऊरू पद्माक्षी पद्मसम्भवे। तन्मे भजसि पद्माक्षी येन सौख्यं लभाम्यहम्॥
अश्वदायी गोदायी धनदायी महाधने। धनं मे जुषतां देवि सर्वकामांश्च देहि मे॥
पद्मानने पद्मविपद्मपत्रे पद्मप्रिये पद्मदलायताक्षि। विश्वप्रिये विश्वमनोनुकूले त्वत्पादपद्मं मयि संनिधत्स्व॥
पुत्रपौत्रं धनं धान्यं हस्त्यश्वादिगवेरथम्। प्रजानां भवसि माता आयुष्मन्तं करोतु मे॥
धनमग्निर्धनं वायुर्धनं सूर्यो धनं वसुः। धनमिन्द्रो बृहस्पतिर्वरुणं धनमस्तु ते॥
वैनतेय सोमं पिब सोमं पिबतु वृत्रहा। सोमं धनस्य सोमिनो मह्यं ददातु सोमिनः॥
न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः। भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां श्रीसूक्तं जपेत्॥
सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतरांशुकगन्धमाल्यशोभे। भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम्॥
विष्णुपत्नीं क्षमादेवीं माधवीं माधवप्रियाम्। लक्ष्मीं प्रियसखीं देवीं नमाम्यच्युतवल्लभाम्॥
महालक्ष्मी च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि। तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात्॥
श्रीवर्चस्वमायुष्यमारोग्यमाविधाच्छोभमानं महीयते। धान्यं धनं पशुं बहुपुत्रलाभं शतसंवत्सरं दीर्घमायुः॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः॥
श्लोक अर्थ सहित — श्लोक दर श्लोक
हर श्लोक के नीचे “अर्थ देखें” दबाकर उसका भावार्थ पढ़ें।
हिरण्यवर्णां हरिणीं सुवर्णरजतस्रजाम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
hiraṇyavarṇāṃ hariṇīṃ suvarṇarajatasrajām | candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे जातवेद अग्नि! उस लक्ष्मी को मेरे समीप लाइए जो स्वर्ण के समान कान्तिमयी हैं, हरिणी की भाँति सुकुमार हैं, स्वर्ण-रजत की मालाएँ धारण करती हैं, चन्द्रमा-सी शीतल कान्ति वाली हैं और स्वयं सुवर्णमयी हैं।
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं विन्देयं गामश्वं पुरुषानहम्॥
tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīmanapagāminīm | yasyāṃ hiraṇyaṃ vindeyaṃ gāmaśvaṃ puruṣānaham ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे जातवेद! उसी लक्ष्मी को मेरे पास लाइए जो एक बार आकर कभी नहीं जातीं, जिनकी कृपा से मुझे सोना, गौएँ, घोड़े और परिजन प्राप्त हों।
अश्वपूर्वां रथमध्यां हस्तिनादप्रमोदिनीम्। श्रियं देवीमुपह्वये श्रीर्मा देवी जुषताम्॥
aśvapūrvāṃ rathamadhyāṃ hastinādapramodinīm | śriyaṃ devīmupahvaye śrīrmā devī juṣatām ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो देवी अश्वों के आगे चलती हैं, रथों के मध्य विराजमान रहती हैं और गजों की गर्जना से आनन्दित होती हैं, उस श्री देवी का मैं आवाहन करता हूँ — देवी श्री मुझ पर कृपा करें।
कांसोऽस्मि तां हिरण्यप्राकारामार्द्रां ज्वलन्तीं तृप्तां तर्पयन्तीम्। पद्मे स्थितां पद्मवर्णां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
kāṃso'smi tāṃ hiraṇyaprākārāmārdrāṃ jvalantīṃ tṛptāṃ tarpayantīm | padme sthitāṃ padmavarṇāṃ tāmihopahvaye śriyam ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
स्मित-मुखी, जो स्वर्ण-प्राकार से घिरी हैं, जिनका स्वभाव कोमल और करुणामय है, जो तेज से दीप्तिमान हैं, जो स्वयं तृप्त हैं और दूसरों को तृप्ति देती हैं, तथा जो कमल पर विराजमान और कमल के समान वर्ण वाली हैं, उस श्री देवी का मैं यहाँ आवाहन करता हूँ।
चन्द्रां प्रभासां यशसा ज्वलन्तीं श्रियं लोके देवजुष्टामुदाराम्। तां पद्मिनीमीं शरणमहं प्रपद्येऽलक्ष्मीर्मे नश्यतां त्वां वृणे॥
candrāṃ prabhāsāṃ yaśasā jvalantīṃ śriyaṃ loke devajuṣṭāmudārām | tāṃ padminīmīṃ śaraṇamahaṃ prapadye'lakṣmīrme naśyatāṃ tvāṃ vṛṇe ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
चन्द्रमा के समान शीतल एवं प्रकाशमान, यश से देदीप्यमान, देवताओं द्वारा पूजित, उदार स्वभाव वाली एवं कमलों के मध्य निवास करने वाली उस श्री देवी की मैं शरण लेता हूँ — मैं आपको वरण करता हूँ, मेरी अलक्ष्मी (दुर्भाग्य) नष्ट हो जाए।
आदित्यवर्णे तपसोऽधिजातो वनस्पतिस्तव वृक्षोऽथ बिल्वः। तस्य फलानि तपसा नुदन्तु मायान्तरायाश्च बाह्या अलक्ष्मीः॥
ādityavarṇe tapaso'dhijāto vanaspatistava vṛkṣo'tha bilvaḥ | tasya phalāni tapasā nudantu māyāntarāyāśca bāhyā alakṣmīḥ ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे सूर्य के समान तेजस्विनी देवी! आपकी तपस्या से बिल्व नामक महान वृक्ष उत्पन्न हुआ। उसी तप के प्रभाव से उसके फल मेरे भीतर की माया और बाहर की अलक्ष्मी दोनों को दूर करें।
उपैतु मां देवसखः कीर्तिश्च मणिना सह। प्रादुर्भूतोऽस्मि राष्ट्रेऽस्मिन् कीर्तिमृद्धिं ददातु मे॥
upaitu māṃ devasakhaḥ kīrtiśca maṇinā saha | prādurbhūto'smi rāṣṭre'smin kīrtimṛddhiṃ dadātu me ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
देवताओं के सखा (परम्परा से कुबेर) कीर्ति और मणि सहित मेरे निकट आएँ। इस भूमि में जन्म लेकर मुझे कीर्ति और समृद्धि प्राप्त हो।
क्षुत्पिपासामलां ज्येष्ठामलक्ष्मीं नाशयाम्यहम्। अभूतिमसमृद्धिं च सर्वां निर्णुद मे गृहात्॥
kṣutpipāsāmalāṃ jyeṣṭhāmalakṣmīṃ nāśayāmyaham | abhūtimasamṛddhiṃ ca sarvāṃ nirṇuda me gṛhāt ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
भूख-प्यास से मलिन उस ज्येष्ठा अलक्ष्मी को मैं नष्ट करता हूँ। हे देवी! मेरे घर से समस्त अभाव और असमृद्धि को दूर कर दीजिए।
गन्धद्वारां दुराधर्षां नित्यपुष्टां करीषिणीम्। ईश्वरीं सर्वभूतानां तामिहोपह्वये श्रियम्॥
gandhadvārāṃ durādharṣāṃ nityapuṣṭāṃ karīṣiṇīm | īśvarīṃ sarvabhūtānāṃ tāmihopahvaye śriyam ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो सुगन्ध से पहचानी जाती हैं, जिन्हें कोई पराजित नहीं कर सकता, जो निरन्तर पोषण करती हैं, जो पृथ्वी के ऐश्वर्य से सम्पन्न हैं और समस्त प्राणियों की स्वामिनी हैं, उस श्री देवी का मैं यहाँ आवाहन करता हूँ।
मनसः काममाकूतिं वाचः सत्यमशीमहि। पशूनां रूपमन्नस्य मयि श्रीः श्रयतां यशः॥
manasaḥ kāmamākūtiṃ vācaḥ satyamaśīmahi | paśūnāṃ rūpamannasya mayi śrīḥ śrayatāṃ yaśaḥ ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हमें मन की कामना, संकल्प की सफलता और वाणी की सत्यता प्राप्त हो; हमें उत्तम पशु और अन्न मिले। श्री और यश मुझमें आकर निवास करें।
कर्दमेन प्रजाभूता मयि सम्भव कर्दम। श्रियं वासय मे कुले मातरं पद्ममालिनीम्॥
kardamena prajābhūtā mayi sambhava kardama | śriyaṃ vāsaya me kule mātaraṃ padmamālinīm ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे कर्दम! आपके द्वारा ही श्री सन्तानवती हुईं; अब आप मुझमें भी वास कीजिए। पद्ममाला धारण करने वाली माता श्री को मेरे कुल में सदा के लिए बसाइए।
आपः स्रजन्तु स्निग्धानि चिक्लीत वस मे गृहे। नि च देवीं मातरं श्रियं वासय मे कुले॥
āpaḥ srajantu snigdhāni ciklīta vasa me gṛhe | ni ca devīṃ mātaraṃ śriyaṃ vāsaya me kule ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जल स्निग्ध (समृद्धिदायक) पदार्थों की सृष्टि करें। हे चिक्लीत! आप मेरे घर में निवास कीजिए और माता श्री देवी को मेरे कुल में स्थिर रूप से बसाइए।
आर्द्रां पुष्करिणीं पुष्टिं सुवर्णां हेममालिनीम्। सूर्यां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
ārdrāṃ puṣkariṇīṃ puṣṭiṃ suvarṇāṃ hemamālinīm | sūryāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे जातवेद! उस लक्ष्मी को मेरे पास लाइए जो कोमल हृदया, कमलवासिनी, पोषण देने वाली, स्वर्णिम, स्वर्णमाला धारिणी, सूर्य के समान तेजस्वी और सुवर्णमयी हैं।
आर्द्रां यः करिणीं यष्टिं पिङ्गलां पद्ममालिनीम्। चन्द्रां हिरण्मयीं लक्ष्मीं जातवेदो म आवह॥
ārdrāṃ yaḥ kariṇīṃ yaṣṭiṃ piṅgalāṃ padmamālinīm | candrāṃ hiraṇmayīṃ lakṣmīṃ jātavedo ma āvaha ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे जातवेद! उस लक्ष्मी को मेरे पास लाइए जो कोमल-हृदया, कृपालु, स्वर्ण-यष्टि धारण करने वाली, पिंगल आभा वाली, पद्ममाला से सुशोभित, चन्द्रमा-सी शीतल और सुवर्णमयी हैं।
तां म आवह जातवेदो लक्ष्मीमनपगामिनीम्। यस्यां हिरण्यं प्रभूतं गावो दास्योऽश्वान् विन्देयं पुरुषानहम्॥
tāṃ ma āvaha jātavedo lakṣmīmanapagāminīm | yasyāṃ hiraṇyaṃ prabhūtaṃ gāvo dāsyo'śvān vindeyaṃ puruṣānaham ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे जातवेद! उस लक्ष्मी को मेरे पास लाइए जो एक बार आकर कभी विमुख नहीं होतीं, जिनकी कृपा से मुझे प्रचुर स्वर्ण, गौएँ, सेवक, घोड़े और परिजन प्राप्त हों।
यः शुचिः प्रयतो भूत्वा जुहुयादाज्यमन्वहम्। सूक्तं पञ्चदशर्चं च श्रीकामः सततं जपेत्॥
yaḥ śuciḥ prayato bhūtvā juhuyādājyamanvaham | sūktaṃ pañcadaśarcaṃ ca śrīkāmaḥ satataṃ japet ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो पवित्र और संयमित होकर प्रतिदिन अग्नि में घृत की आहुति दे, वह श्री की कामना से इन पन्द्रह ऋचाओं वाले सूक्त का भी निरन्तर जप करे।
पद्मानने पद्म ऊरू पद्माक्षी पद्मसम्भवे। तन्मे भजसि पद्माक्षी येन सौख्यं लभाम्यहम्॥
padmānane padma ūrū padmākṣī padmasambhave | tanme bhajasi padmākṣī yena saukhyaṃ labhāmyaham ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे पद्म-मुखी, पद्म-सी जंघाओं वाली, पद्म-नयनी, पद्म से उत्पन्न देवी! हे पद्माक्षी, मुझ पर कृपा कीजिए जिससे मुझे सुख की प्राप्ति हो।
अश्वदायी गोदायी धनदायी महाधने। धनं मे जुषतां देवि सर्वकामांश्च देहि मे॥
aśvadāyī godāyī dhanadāyī mahādhane | dhanaṃ me juṣatāṃ devi sarvakāmāṃśca dehi me ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे महाधना देवी! अश्व देने वाली, गौ देने वाली, धन देने वाली! धन मुझ पर प्रसन्न हो और मेरी समस्त कामनाएँ पूर्ण कीजिए।
पद्मानने पद्मविपद्मपत्रे पद्मप्रिये पद्मदलायताक्षि। विश्वप्रिये विश्वमनोनुकूले त्वत्पादपद्मं मयि संनिधत्स्व॥
padmānane padmavipadmapatre padmapriye padmadalāyatākṣi | viśvapriye viśvamanonukūle tvatpādapadmaṃ mayi saṃnidhatsva ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे पद्म-मुखी, विशाल पद्म-पत्रों पर विराजमान, पद्म-प्रिया, पद्म-दल के समान विशाल नेत्रों वाली, सम्पूर्ण विश्व की प्रिय और सबके मन को भाने वाली देवी! अपने चरण-कमल मेरे समीप स्थापित कीजिए।
पुत्रपौत्रं धनं धान्यं हस्त्यश्वादिगवेरथम्। प्रजानां भवसि माता आयुष्मन्तं करोतु मे॥
putrapautraṃ dhanaṃ dhānyaṃ hastyaśvādigaveratham | prajānāṃ bhavasi mātā āyuṣmantaṃ karotu me ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
मुझे पुत्र-पौत्र, धन-धान्य, हाथी, घोड़े, गौ और रथ प्रदान कीजिए। आप समस्त प्रजा की माता हैं — मुझे दीर्घायु प्रदान कीजिए।
धनमग्निर्धनं वायुर्धनं सूर्यो धनं वसुः। धनमिन्द्रो बृहस्पतिर्वरुणं धनमस्तु ते॥
dhanamagnirdhanaṃ vāyurdhanaṃ sūryo dhanaṃ vasuḥ | dhanamindro bṛhaspatirvaruṇaṃ dhanamastu te ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अग्नि धन है, वायु धन है, सूर्य धन है, वसु धन हैं; इन्द्र और बृहस्पति भी धन हैं — वरुण का धन भी आपके द्वारा प्राप्त हो।
वैनतेय सोमं पिब सोमं पिबतु वृत्रहा। सोमं धनस्य सोमिनो मह्यं ददातु सोमिनः॥
vainateya somaṃ piba somaṃ pibatu vṛtrahā | somaṃ dhanasya somino mahyaṃ dadātu sominaḥ ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे वैनतेय (गरुड़)! सोम का पान कीजिए; वृत्र का वध करने वाले (इन्द्र) भी सोम पान करें। सोम से सम्पन्न देवगण मुझे धन-रूपी सोम प्रदान करें।
न क्रोधो न च मात्सर्यं न लोभो नाशुभा मतिः। भवन्ति कृतपुण्यानां भक्तानां श्रीसूक्तं जपेत्॥
na krodho na ca mātsaryaṃ na lobho nāśubhā matiḥ | bhavanti kṛtapuṇyānāṃ bhaktānāṃ śrīsūktaṃ japet ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिन भक्तों का पुण्य सिद्ध हो चुका है, उनमें न क्रोध होता है, न ईर्ष्या, न लोभ और न अशुभ विचार। ऐसा भक्त श्रीसूक्त का जप करे।
सरसिजनिलये सरोजहस्ते धवलतरांशुकगन्धमाल्यशोभे। भगवति हरिवल्लभे मनोज्ञे त्रिभुवनभूतिकरि प्रसीद मह्यम्॥
sarasijanilaye sarojahaste dhavalatarāṃśukagandhamālyaśobhe | bhagavati harivallabhe manojñe tribhuvanabhūtikari prasīda mahyam ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे कमलों में निवास करने वाली, हाथ में कमल धारण करने वाली, उज्ज्वल श्वेत वस्त्र, सुगन्ध और माला से सुशोभित, भगवान हरि की प्रिया, मनोहर तथा तीनों लोकों का कल्याण करने वाली देवी! मुझ पर प्रसन्न हो जाइए।
विष्णुपत्नीं क्षमादेवीं माधवीं माधवप्रियाम्। लक्ष्मीं प्रियसखीं देवीं नमाम्यच्युतवल्लभाम्॥
viṣṇupatnīṃ kṣamādevīṃ mādhavīṃ mādhavapriyām | lakṣmīṃ priyasakhīṃ devīṃ namāmyacyutavallabhām ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
विष्णु की पत्नी, क्षमा की देवी, माधवी नाम से प्रसिद्ध, माधव की प्रिया, भक्तों की स्नेहमयी सखी और अच्युत की वल्लभा उन लक्ष्मी देवी को मैं नमस्कार करता हूँ।
महालक्ष्मी च विद्महे विष्णुपत्नी च धीमहि। तन्नो लक्ष्मीः प्रचोदयात्॥
mahālakṣmī ca vidmahe viṣṇupatnī ca dhīmahi | tanno lakṣmīḥ pracodayāt ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हम महालक्ष्मी को जानें, विष्णु-पत्नी का ध्यान करें। वह लक्ष्मी हमें सन्मार्ग पर प्रेरित करें। (यह लक्ष्मी गायत्री है।)
श्रीवर्चस्वमायुष्यमारोग्यमाविधाच्छोभमानं महीयते। धान्यं धनं पशुं बहुपुत्रलाभं शतसंवत्सरं दीर्घमायुः॥
śrīvarcasvamāyuṣyamārogyamāvidhācchobhamānaṃ mahīyate | dhānyaṃ dhanaṃ paśuṃ bahuputralābhaṃ śatasaṃvatsaraṃ dīrghamāyuḥ ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
यह पाठ श्री का तेज, दीर्घ आयु, आरोग्य और शोभायुक्त महिमा प्रदान करे; यह धान्य, धन, पशु, अनेक सन्तानों का सुख और सौ वर्षों की पूर्ण आयु प्रदान करे।
श्री सूक्तम् पाठ के लाभ
- ऋग्वेद का माँ लक्ष्मी को समर्पित प्राचीनतम सूक्त — अग्नि के माध्यम से आवाहन
- धन, धान्य, गौ, सन्तान और समृद्धि के लिए पाठ
- अलक्ष्मी / ज्येष्ठा — दरिद्रता, दुर्भाग्य और ठहराव का नाश
- शुक्रवार तथा लक्ष्मी पूजा, दीपावली और वरलक्ष्मी व्रत में पाठ
- केवल भौतिक लाभ नहीं — आयु, आरोग्य और मानसिक सन्तोष भी
- पूर्ण फल हेतु घृत-दीप और कमल (पद्म) अर्पण के साथ करें
श्री सूक्तम् पाठ कैसे करें
- 1स्नान कर स्वच्छ आसन पर पूर्व या उत्तर मुख होकर बैठें।
- 2घी का दीपक जलाएँ; माँ लक्ष्मी की छवि या कमल अर्पित करें।
- 3सङ्कल्प लें, फिर १५ ऋचाओं का शान्त मन से पाठ करें।
- 4अन्त में फलश्रुति और "ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः" बोलें।
विस्तृत संरचना, विधि और मुहूर्त के लिए नीचे देखें श्री सूक्तम् पूजा विधि।
श्री सूक्तम् — संरचना, पूजा विधि व श्रेष्ठ मुहूर्त
सूक्त की संरचना
आवाहन
अग्नि (जातवेद) के माध्यम से माँ श्री का आवाहन
महिमा व अलक्ष्मी-नाश
श्री की महिमा, शरण, और अलक्ष्मी/ज्येष्ठा का निवारण
वरदान व पुनरावाहन
धन-संतान का वरदान; स्वर्ण व कमल रूपों में पुनः आवाहन
पाठ-फल
पाठ का फल, लक्ष्मी गायत्री और आशीर्वाद
पूजा विधि
- 1
स्थान शुद्धि
गोबर या गंगाजल से पूजास्थान शुद्ध करें। उत्तर या ईशान दिशा में माँ की स्थापना करें।
- 2
संकल्प
"श्री सूक्तम् पाठ से माँ लक्ष्मी की प्रसन्नता और धन-समृद्धि के लिए" — संकल्प लें।
- 3
पुष्पांजलि विधि
प्रत्येक ऋचा के साथ एक कमल अर्पित करें — पूरे पाठ में निरन्तरता बनाए रखें।
- 4
घृत दीप
पाँच बत्तियों वाला घी का दीपक जलाएं — पाठ के दौरान बुझने न दें।
- 5
समर्पण
पाठ पूरा होने पर "इदं न मम" बोलकर फल-नैवेद्य माँ को समर्पित करें।
श्रेष्ठ मुहूर्त
शुक्रवार प्रातः 6–8 AM
शुक्र उदय काल
शुक्रवार अभिजित 12–1 PM
सर्वसिद्धिदायक
वरलक्ष्मी व्रत (अगस्त)
वर्ष का सर्वश्रेष्ठ दिन
दीपावली / अक्षय तृतीया
लक्ष्मी-पूजा पर्व
संबंधित आध्यात्मिक पठन
आगे क्या करें
श्री सूक्तम् — सामान्य प्रश्न
श्री सूक्तम् में कितने श्लोक हैं?
मूल सूक्त में १५ ऋचाएँ हैं — पाठ स्वयं इसे "पञ्चदशर्चम्" (पन्द्रह ऋचाओं वाला) कहता है। इसके बाद फलश्रुति की ऋचाएँ आती हैं, इसलिए कई संस्करण पहली फलश्रुति ऋचा जोड़कर १६ गिनते हैं।
श्री सूक्तम् में किसका आवाहन होता है?
अग्नि (जिन्हें जातवेद कहा गया है) के माध्यम से देवी श्री (लक्ष्मी) का आवाहन किया जाता है — अग्नि से प्रार्थना है कि वे माँ को भक्त के पास लाएँ।
तीसरी ऋचा में "प्रबोधिनीम्" है या "प्रमोदिनीम्"?
ऋग्वेद खिल में "हस्तिनादप्रमोदिनीम्" (गजराज की गर्जना से प्रसन्न) पाठ है। कई पाठ-परम्पराओं में "प्रबोधिनीम्" (जागृत) मिलता है। दोनों प्रामाणिक हैं; यह पृष्ठ खिल स्रोत का अनुसरण करता है।
श्री सूक्तम् का पाठ कब करें?
शुक्रवार (लक्ष्मी का दिन) प्रातःकाल श्रेष्ठ है, साथ ही दीपावली, वरलक्ष्मी व्रत और अक्षय तृतीया। स्थिर समृद्धि हेतु घृत-दीप के साथ नित्य पाठ करें।
श्री सूक्तम् किसके नाश की प्रार्थना करता है?
यह अलक्ष्मी (ज्येष्ठा) — दरिद्रता, भूख और दुर्भाग्य, बाह्य और आन्तरिक दोनों — के नाश की प्रार्थना करता है, ताकि समृद्धि और सन्तोष का वास हो।
क्या संस्कृत न जानने पर भी पाठ कर सकते हैं?
हाँ। श्रद्धा से लिप्यन्तरण (transliteration) पढ़ें; अर्थ समझने से साधना गहरी होती है। नित्य अभ्यास से उच्चारण स्वतः सुधरता है।
Frequently Asked Questions
What is the Sri Suktam?
The Sri Suktam is a sacred Hindu devotional hymn (stotram) dedicated to Lakshmi. VedKosh provides its complete text in Hindi and English with transliteration for regional readers.
What are the benefits of reciting the Sri Suktam?
Reciting the Sri Suktam with devotion is traditionally believed to invoke the grace of Lakshmi, calm and focus the mind, and create an auspicious, sattvic atmosphere. It is practised as an act of bhakti (devotion) rather than for any guaranteed material outcome.
When should the Sri Suktam be recited?
The Sri Suktam can be recited during daily morning or evening worship of Lakshmi, and especially on the deity's sacred days and festivals. A clean, quiet space and a steady, devotional mind are the main requirements.
अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न
श्री सूक्तम् क्या है?
श्री सूक्तम् लक्ष्मी को समर्पित एक पवित्र हिन्दू भक्ति स्तोत्र है। वेदकोश पर इसका पूर्ण पाठ हिंदी और अंग्रेज़ी में (क्षेत्रीय पाठकों हेतु लिप्यंतरण सहित) उपलब्ध है।
श्री सूक्तम् के पाठ के क्या लाभ माने जाते हैं?
श्री सूक्तम् का श्रद्धापूर्वक पाठ लक्ष्मी की कृपा का आह्वान करता है, मन को शांत व एकाग्र करता है और शुभ, सात्विक वातावरण बनाता है। इसे किसी निश्चित भौतिक फल की गारंटी के रूप में नहीं, बल्कि भक्ति-भाव से किया जाता है।
श्री सूक्तम् का पाठ कब करना चाहिए?
श्री सूक्तम् का पाठ लक्ष्मी की प्रातः या संध्या पूजा में, तथा विशेषकर देवता के पवित्र दिनों व पर्वों पर किया जा सकता है। स्वच्छ, शांत स्थान और स्थिर भक्ति-भाव ही मुख्य आवश्यकता है।
Updated for 2026
2026 के लिए अद्यतन