Bhagavad Gita 2.29
आश्चर्यवत्पश्यति कश्चिदेन माश्चर्यवद्वदति तथैव चान्यः। आश्चर्यवच्चैनमन्यः शृणोति श्रुत्वाप्येनं वेद न चैव कश्चित्।।2.29।।
āścaryavatpaśyati kaścidena māścaryavadvadati tathaiva cānyaḥ| āścaryavaccainamanyaḥ śṛṇoti śrutvāpyenaṃ veda na caiva kaścit||2.29||
ashcaryavatpashyati kashcidena mashcaryavadvadati tathaiva canyah ashcaryavaccainamanyah shrinoti shrutvapyenam veda na caiva kashcit2.29
Meaning
Some look upon the soul as amazing, some describe it as amazing, and some hear of it as amazing; yet even after hearing, none truly understands it. The soul's nature transcends ordinary comprehension.
कोई इस आत्मा को आश्चर्य की तरह देखता है, कोई आश्चर्य की तरह इसका वर्णन करता है, कोई आश्चर्य की तरह इसे सुनता है — परन्तु सुनकर भी कोई इसे नहीं जानता।
This is verse 29 of 72 in Chapter 2 (Sankhya Yoga) of the Bhagavad Gita.