
Venkateswara Suprabhatam
Author: Prativadi Bhayankaram Annangaracharya
English Transliteration
Om Sri Venkateswara Suprabhatam
kausalyā suprajā rāma pūrvā sandhyā pravartate |
uttiṣṭha naraśārdūla kartavyaṃ daivamāhnikam || 1||
uttiṣṭhottiṣṭha govinda uttiṣṭha garuḍadhvaja |
uttiṣṭha kamalākānta trailokyaṃ maṅgalaṃ kuru || 2||
mātassamastajagatāṃ madhukaiṭabhāreḥ vakṣovihāriṇi manoharadivyamūrte |
śrīsvāmini śritajana priyadānaśīle śrīveṅkaṭeśadayite tava suprabhātam || 3||
tava suprabhātamaravindalocane bhavatu prasannamukhacandramaṇḍale |
vidhiśaṅkarendravanitābhirarcite vṛṣaśailanāthadayite dayānidhe || 4||
atryādi saptaṛṣayassamupāsya sandhyāṃ ākāśasindhukamalāni manoharāṇi |
ādāya pādayugamarcayituṃ prapannāḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 5||
pañcānanābjabhavaṣaṇmukhavāsavādyāḥ traivikramādicaritaṃ vibudhāḥ stuvanti |
bhāṣāpatiḥ paṭhati vāsaraśuddhimārāt śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 6||
īṣatpraphullasarasīruhanārikela pūgadrumādi sumanoharapālikānām |
āvāti mandamanilassaha divyagandhaiḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 7||
unmīlya netrayugamuttamapañjarasthāḥ pātrāvaśiṣṭakadalīphalapāyasāni |
bhuktvā salīlamatha keliśukāḥ paṭhanti śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 8||
tantrīpraharṣamadhurasvanayā vipañcyā gāyatyanantacaritaṃ tava nārado'pi |
bhāṣāsamagramasakṛtkaracāraramyaṃ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 9||
bhṛṅgāvalī ca makarandarasānuviddha jhaṅkāragītaninadaiḥ saha sevanāya |
niryātyupāntasarasīkamalodarebhyaḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 10||
yoṣāgaṇena varadadhni vimathyamāne ghoṣālayeṣu dadhimanthanatīvraghoṣāḥ |
roṣātkaliṃ vidadhate kakubhaśca kumbhāḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 11||
padmeśamitraśatapatragatālivargāḥ hartuṃ śriyaṃ kuvalayasya nijāṅgalakṣmyā |
bherīninādamiva bibhrati tīvranādaṃ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 12||
śrīmannabhīṣṭavaradākhilalokabandho śrīśrīnivāsa jagadekadayaikasindho |
śrīdevatāgṛhabhujāntara divyamūrte śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 13||
śrīsvāmipuṣkariṇikā''plavanirmalāṅgāḥ śreyo'rthino haraviriñcisanandanādyāḥ |
dvāre vasanti varavetrahatottamāṅgāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 14||
śrīśeṣaśailagaruḍācalaveṅkaṭādri nārāyaṇādrivṛṣabhādrivṛṣādrimukhyām |
ākhyāṃ tvadīyavasateraniśaṃ vadanti śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 15||
sevāparāḥ śivasureśakṛśānudharma rakṣo'mbunāthapavamānadhanādhināthāḥ |
baddhāñjalipravilasannijaśīrṣadeśāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 16||
dhāṭīṣu te vihagarājamṛgādhirāja nāgādhirājagajarājahayādhirājāḥ |
svasvādhikāramahimādhikamarthayante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 17||
sūryendubhaumabudhavākpatikāvyasauri svarbhānuketudiviṣatpariṣatpradhānāḥ |
tvaddāsadāsacaramāvadhidāsadāsāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 18||
tvatpādadhūlibharitasphuritottamāṅgāḥ svargāpavarganirapekṣanijāntaraṅgāḥ |
kalpāgamākalanayā''kulatāṃ labhante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 19||
tvadgopurāgraśikharāṇi nirīkṣamāṇāḥ svargāpavargapadavīṃ paramāṃ śrayantaḥ |
martyā manuṣyabhuvane matimāśrayante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 20||
śrībhūmināyaka dayādiguṇāmṛtābdhe devādhideva jagadekaśaraṇyamūrte |
śrīmannanantagaruḍādibhirarcitāṅghre śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 21||
śrīpadmanābha puruṣottama vāsudeva vaikuṇṭha mādhava janārdana cakrapāṇe |
śrīvatsacihna śaraṇāgatapārijāta śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 22||
kandarpadarpaharasundaradivyamūrte kāntākucāmburuhakuḍmalaloladṛṣṭe |
kalyāṇanirmalaguṇākaradivyakīrte śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 23||
mīnākṛte kamaṭhakolanṛsiṃhavarṇin svāmin paraśvadhatapodhana rāmacandra |
śeṣāṃśarāma yadunandana kalkirūpa śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 24||
elālavaṅgaghanasārasugandhitīrthaṃ divyaṃ viyatsariti hemaghaṭeṣu pūrṇam |
dhṛtvā''dya vaidikaśikhāmaṇayaḥ prahṛṣṭāḥ tiṣṭhanti veṅkaṭapate tava suprabhātam || 25||
bhāsvānudeti vikacāni saroruhāṇi sampūrayanti ninadaiḥ kakubho vihaṅgāḥ |
śrīvaiṣṇavāssatatamarthitamaṅgalāste dhāmāśrayanti tava veṅkaṭa suprabhātam || 26||
brahmādayassuravarāssamaharṣayaste santassanandanamukhāstvatha yogivaryāḥ |
dhāmāntike tava hi maṅgalavastuhastāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 27||
lakṣmīnivāsa niravadyaguṇaikasindho saṃsārasāgarasamuttaraṇaikaseto |
vedāntavedya nijavaibhava bhaktabhogya śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 28||
itthaṃ vṛṣācalapateriha suprabhātaṃ ye mānavāḥ pratidinaṃ paṭhituṃ pravṛttāḥ |
teṣāṃ prabhātasamaye smṛtiraṅgabhājāṃ prajñāṃ parārthasulabhāṃ paramāṃ prasūte || 29||
kamalākucacūcukakuṅkumato niyatāruṇitātulanīlatano |
kamalāyatalocana lokapate vijayī bhava veṅkaṭaśailapate || 1||
sacaturmukhaṣaṇmukhapañcamukha-pramukhākhiladaivatamaulimaṇe |
śaraṇāgatavatsala sāranidhe paripālaya māṃ vṛṣaśailapate || 2||
ativelatayā tava durviṣahaiḥ anuvelakṛtairaparādhaśataiḥ |
bharitaṃ tvaritaṃ vṛṣaśailapate parayā kṛpayā paripāhi hare || 3||
adhiveṅkaṭaśailamudāramate-rjanatābhimatādhikadānaratāt |
paradevatayā gaditānnigamaiḥ kamalādayitānna paraṃ kalaye || 4||
kalaveṇuravāvaśagopavadhū-śatakoṭivṛtātsmarakoṭisamāt |
prativallavikābhimatātsukhadāt vasudevasutānna paraṃ kalaye || 5||
abhirāmaguṇākara dāśarathe jagadekadhanurdhara dhīramate |
raghunāyaka rāma rameśa vibho varado bhava deva dayājaladhe || 6||
avanītanayākamanīyakaraṃ rajanīkaracārumukhāmburuham |
rajanīcararājatamomihiraṃ mahanīyamahaṃ raghurāmamaye || 7||
sumukhaṃ suhṛdaṃ sulabhaṃ sukhadaṃ svanujaṃ ca sukāyamamoghaśaram |
apahāya raghūdvahamanyamahaṃ na kathañcana kañcana jātu bhaje || 8||
vinā veṅkaṭeśaṃ na nātho na nāthaḥ sadā veṅkaṭeśaṃ smarāmi smarāmi |
hare veṅkaṭeśa prasīda prasīda priyaṃ veṅkaṭeśa prayaccha prayaccha || 9||
ahaṃ dūrataste padāmbhojayugma-praṇāmecchayā''gatya sevāṃ karomi |
sakṛtsevayā nityasevāphalaṃ tvaṃ prayaccha prayaccha prabho veṅkaṭeśa || 10||
ajñāninā mayā doṣān aśeṣānvihitān hare |
kṣamasva tvaṃ kṣamasva tvaṃ śeṣaśailaśikhāmaṇe || 11||
īśānāṃ jagato'sya veṅkaṭapaterviṣṇoḥ parāṃ preyasīṃ tadvakṣassthalanityavāsarasikāṃ tatkṣāntisaṃvardhinīm |
padmālaṅkṛtapāṇipallavayugāṃ padmāsanasthāṃ śriyaṃ vātsalyādiguṇojjvalāṃ bhagavatīṃ vande jaganmātaram || 1||
śrīman kṛpājalanidhe kṛtasarvaloka sarvajña śakta natavatsala sarvaśeṣin |
svāmin suśīla sulabhāśritapārijāta śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 2||
ānūpurārpitasujātasugandhipuṣpa-saurabhyasaurabhakarau samasanniveśau |
saumyau sadā'nubhavane'pi navānubhāvyau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 3||
sadyovikāsisamuditvarasāndrarāga-saurabhyanirbharasaroruhasāmyavārtām |
samyakṣu sāhasapadeṣu vilekhayantau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 4||
rekhāmayadhvajasudhākalaśātapatra vajrāṅkuśāmburuhakalpakaśaṅkhacakraiḥ |
bhavyairalaṅkṛtatalau paratattvacinhaiḥ śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 5||
tāmrodaradyutiparājitapadmarāgau bāhyairmahobhirabhibhūtamahendranīlau |
udyannakhāṃśubhirudastaśaśāṅkabhāsau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 6||
sapremabhīti kamalākarapallavābhyāṃ saṃvāhane'pi sapadi klamamādadhānau |
kāntāvavāṅgmanasagocarasaukumāryau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 7||
lakṣmīmahītadanurūpanijānubhāva-nīlādidivyamahiṣīkarapallavānām |
āruṇyasaṅkramaṇataḥ kila sāndrarāgau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 8||
nityānamadvidhiśivādikirīṭakoṭi-pratyuptadīptanavaratnamahaḥprarohaiḥ |
nīrājanāvidhimudāramupādadhānau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 9||
viṣṇoḥ pade parama ityuditapraśaṃsau yau madhva utsa iti bhogyatayā'pyupāttau |
bhūyastatheti tava pāṇitalapradiṣṭau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 10||
pārthāya tatsadṛśasārathinā tvayaiva yau darśitau svacaraṇau śaraṇaṃ vrajeti |
bhūyo'pi mahyamiha tau karadarśitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 11||
manmūrdhni kāliyaphaṇe vikaṭāṭavīṣu śrīveṅkaṭādriśikhare śirasi śrutīnām |
citte'pyananyamanasāṃ samamāhitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 12||
amlānahṛṣyadavanītalakīrṇapuṣpau śrīveṅkaṭādriśikharābharaṇāyamānau |
ānanditākhilamanonayanau tavaitau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 13||
prāyaḥ prapannajanatāprathamāvagāhyau mātusstanāviva śiśoramṛtāyamānau |
prāptau parasparatulāmatulāntarau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 14||
sattvottaraissatatasevyapadāmbujena saṃsāratārakadayārdra dṛgañcalena |
saumyopayantṛmuninā mama darśitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 15||
śrīśa śriyā ghaṭikayā tvadupāyabhāve prāpye tvayi svayamupeyatayā sphurantyā |
nityāśritāya niravadyaguṇāya tubhyaṃ syāṃ kiṅkaro vṛṣagirīśa na jātu mahyam || 16||
śriyaḥ kāntāya kalyāṇanidhaye nidhaye'rthināṃ śrīveṅkaṭanivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 1||
lakṣmī savibhramālokasubhrūvibhramacakṣuṣe cakṣuṣe sarvalokānāṃ veṅkaṭeśāya maṅgalam || 2||
śrīveṅkaṭādriśṛṅgāgramaṅgalābharaṇāṅghraye maṅgalānāṃ nivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 3||
sarvāvayavasaundaryasampadā sarvacetasāṃ sadā sammohanāyāstu veṅkaṭeśāya maṅgalam || 4||
nityāya niravadyāya satyānandacidātmane sarvāntarātmane śrīmadveṅkaṭeśāya maṅgalam || 5||
svatassarvavide sarvaśaktaye sarvaśeṣiṇe sulabhāya suśīlāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 6||
parasmai brahmaṇe pūrṇakāmāya paramātmane prayuñje paratattvāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 7||
ākālatattvamaśrāntaṃ ātmanāmanupaśyatāṃ atṛptyamṛtarūpāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 8||
prāyassvacaraṇau puṃsāṃ śaraṇyatvena pāṇinā kṛpayā''diśate śrīmadveṅkaṭeśāya maṅgalam || 9||
dayāmṛta taraṅgiṇyāstaraṅgairiva śītalaiḥ apāṅgaiḥ siñcate viśvaṃ veṅkaṭeśāya maṅgalam || 10||
sragbhūṣāmbarahetīnāṃ suṣamāvahamūrtaye sarvārtiśamanāyāstu veṅkaṭeśāya maṅgalam || 11||
śrīvaikuṇṭhaviraktāya svāmipuṣkariṇītaṭe ramayā ramamāṇāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 12||
śrīmatsundarajāmātṛmunimānasavāsine sarvalokanivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 13||
maṅgalāśāsanaparairmadācārya purogamaiḥ sarvaiśca pūrvairācāryaiḥ satkṛtāyāstu maṅgalam || 14||Verse-by-Verse Meaning
Tap “Show meaning” under any verse to read its meaning.
कौसल्या सुप्रजा राम पूर्वा सन्ध्या प्रवर्तते । उत्तिष्ठ नरशार्दूल कर्तव्यं दैवमाह्निकम् ॥ १॥
kausalyā suprajā rāma pūrvā sandhyā pravartate | uttiṣṭha naraśārdūla kartavyaṃ daivamāhnikam || 1||
Show meaningHide meaning
Mother Kausalya wakes Rama: "O foremost among men, the eastern dawn has arrived — rise and attend to your daily sacred duties." This traditional invocatory verse, borrowed from the epic, opens the recitation and sets the devotional mood of waking the Lord at dawn.
उत्तिष्ठोत्तिष्ठ गोविन्द उत्तिष्ठ गरुडध्वज । उत्तिष्ठ कमलाकान्त त्रैलोक्यं मङ्गलं कुरु ॥ २॥
uttiṣṭhottiṣṭha govinda uttiṣṭha garuḍadhvaja | uttiṣṭha kamalākānta trailokyaṃ maṅgalaṃ kuru || 2||
Show meaningHide meaning
"Arise, O Govinda! Arise, O Lord whose banner bears Garuda! Arise, O lotus-lovely one, and bring blessing to all three worlds!" The devotee lovingly and repeatedly calls the Lord to wake, for His rising itself sets the day's auspiciousness in motion.
मातस्समस्तजगतां मधुकैटभारेः वक्षोविहारिणि मनोहरदिव्यमूर्ते । श्रीस्वामिनि श्रितजन प्रियदानशीले श्रीवेङ्कटेशदयिते तव सुप्रभातम् ॥ ३॥
mātassamastajagatāṃ madhukaiṭabhāreḥ vakṣovihāriṇi manoharadivyamūrte | śrīsvāmini śritajana priyadānaśīle śrīveṅkaṭeśadayite tava suprabhātam || 3||
Show meaningHide meaning
O Mother of all creation, ever dwelling on the chest of Vishnu, slayer of Madhu-Kaitabha, of enchanting divine form! O gracious Lady who loves to bless those who take refuge in you, beloved consort of Sri Venkatesha — may this too be your auspicious dawn. This verse turns to address the Divine Mother, Sri (Lakshmi).
तव सुप्रभातमरविन्दलोचने भवतु प्रसन्नमुखचन्द्रमण्डले । विधिशङ्करेन्द्रवनिताभिरर्चिते वृषशैलनाथदयिते दयानिधे ॥ ४॥
tava suprabhātamaravindalocane bhavatu prasannamukhacandramaṇḍale | vidhiśaṅkarendravanitābhirarcite vṛṣaśailanāthadayite dayānidhe || 4||
Show meaningHide meaning
O lotus-eyed Goddess, may your dawn be auspicious, your gentle moon-like face radiant with joy! Worshipped by the consorts of Brahma, Shiva and Indra, beloved of the Lord of Vrshashaila, treasure-house of compassion — this verse offers her the morning greeting.
अत्र्यादि सप्तऋषयस्समुपास्य सन्ध्यां आकाशसिन्धुकमलानि मनोहराणि । आदाय पादयुगमर्चयितुं प्रपन्नाः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ५॥
atryādi saptaṛṣayassamupāsya sandhyāṃ ākāśasindhukamalāni manoharāṇi | ādāya pādayugamarcayituṃ prapannāḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 5||
Show meaningHide meaning
The seven sages headed by Atri, having completed their dawn meditation, bring lotus flowers gathered from the celestial Ganga to worship your feet, taking refuge at your door. O Lord crowning the peak of Sesadri, may this be your auspicious dawn — the sages stand ready even before sunrise.
पञ्चाननाब्जभवषण्मुखवासवाद्याः त्रैविक्रमादिचरितं विबुधाः स्तुवन्ति । भाषापतिः पठति वासरशुद्धिमारात् शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ६॥
pañcānanābjabhavaṣaṇmukhavāsavādyāḥ traivikramādicaritaṃ vibudhāḥ stuvanti | bhāṣāpatiḥ paṭhati vāsaraśuddhimārāt śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 6||
Show meaningHide meaning
Five-faced Shiva, lotus-born Brahma, six-faced Skanda, Indra and the wise gods sing of your divine deeds beginning with the Trivikrama incarnation, while Brihaspati, lord of speech, recites the purity of the coming day. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — even the celestials are chanting your glories.
ईषत्प्रफुल्लसरसीरुहनारिकेल पूगद्रुमादि सुमनोहरपालिकानाम् । आवाति मन्दमनिलस्सह दिव्यगन्धैः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ७॥
īṣatpraphullasarasīruhanārikela pūgadrumādi sumanoharapālikānām | āvāti mandamanilassaha divyagandhaiḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 7||
Show meaningHide meaning
A gentle, fragrant breeze wafts from the groves lined with blossoming lotus-ponds, coconut and areca palms, carrying divine perfumes. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — the verse paints the natural beauty of Tirumala at daybreak.
उन्मील्य नेत्रयुगमुत्तमपञ्जरस्थाः पात्रावशिष्टकदलीफलपायसानि । भुक्त्वा सलीलमथ केलिशुकाः पठन्ति शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ८॥
unmīlya netrayugamuttamapañjarasthāḥ pātrāvaśiṣṭakadalīphalapāyasāni | bhuktvā salīlamatha keliśukāḥ paṭhanti śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 8||
Show meaningHide meaning
Waking in their ornate cages, the pet parrots open their eyes, playfully finish the leftover banana and rice-pudding, and begin reciting your holy name. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — even the caged birds are absorbed in your praise.
तन्त्रीप्रहर्षमधुरस्वनया विपञ्च्या गायत्यनन्तचरितं तव नारदोऽपि । भाषासमग्रमसकृत्करचाररम्यं शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ९॥
tantrīpraharṣamadhurasvanayā vipañcyā gāyatyanantacaritaṃ tava nārado'pi | bhāṣāsamagramasakṛtkaracāraramyaṃ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 9||
Show meaningHide meaning
Sage Narada, plucking his sweet-toned vina named Vipanchi with skillful hands, sings again and again of your limitless deeds, in every language and mode. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — the celestial sage himself is absorbed in musical praise of you.
भृङ्गावली च मकरन्दरसानुविद्ध झङ्कारगीतनिनदैः सह सेवनाय । निर्यात्युपान्तसरसीकमलोदरेभ्यः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ १०॥
bhṛṅgāvalī ca makarandarasānuviddha jhaṅkāragītaninadaiḥ saha sevanāya | niryātyupāntasarasīkamalodarebhyaḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 10||
Show meaningHide meaning
Swarms of honey-laden bees, humming with joy, emerge from the hearts of the lotuses in the nearby pond to render their service to you. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — even the smallest creatures rise to serve you.
योषागणेन वरदध्नि विमथ्यमाने घोषालयेषु दधिमन्थनतीव्रघोषाः । रोषात्कलिं विदधते ककुभश्च कुम्भाः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ११॥
yoṣāgaṇena varadadhni vimathyamāne ghoṣālayeṣu dadhimanthanatīvraghoṣāḥ | roṣātkaliṃ vidadhate kakubhaśca kumbhāḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 11||
Show meaningHide meaning
In the cowsheds, women churn the finest curd, and the sharp clatter of the churning rings out so fiercely that, as if in anger, both the very quarters of the sky and the pots themselves seem to quarrel with one another. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — the bustle of pastoral life too announces the arrival of morning.
पद्मेशमित्रशतपत्रगतालिवर्गाः हर्तुं श्रियं कुवलयस्य निजाङ्गलक्ष्म्या । भेरीनिनादमिव बिभ्रति तीव्रनादं शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ १२॥
padmeśamitraśatapatragatālivargāḥ hartuṃ śriyaṃ kuvalayasya nijāṅgalakṣmyā | bherīninādamiva bibhrati tīvranādaṃ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 12||
Show meaningHide meaning
The swarms of bees hovering over the hundred-petalled lotuses hum so loudly, as if sounding war-drums, that they seem intent on stealing the beauty of the blue lily with their own dark radiance. O Lord on the crest of Sesadri, may this be your auspicious dawn — the verse likens the morning's stirring sounds to victory-drums heralding your rising.
श्रीमन्नभीष्टवरदाखिललोकबन्धो श्रीश्रीनिवास जगदेकदयैकसिन्धो । श्रीदेवतागृहभुजान्तर दिव्यमूर्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १३॥
śrīmannabhīṣṭavaradākhilalokabandho śrīśrīnivāsa jagadekadayaikasindho | śrīdevatāgṛhabhujāntara divyamūrte śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 13||
Show meaningHide meaning
O Lord who fulfils every wish of your devotees, kinsman of all worlds, Sri Srinivasa, the sole ocean of compassion for the universe! O divine form seated within the very bosom of the Goddess! O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — from here the hymn addresses the Lord directly.
श्रीस्वामिपुष्करिणिकाऽऽप्लवनिर्मलाङ्गाः श्रेयोऽर्थिनो हरविरिञ्चिसनन्दनाद्याः । द्वारे वसन्ति वरवेत्रहतोत्तमाङ्गाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १४॥
śrīsvāmipuṣkariṇikā''plavanirmalāṅgāḥ śreyo'rthino haraviriñcisanandanādyāḥ | dvāre vasanti varavetrahatottamāṅgāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 14||
Show meaningHide meaning
Purified by bathing in the sacred Swami Pushkarini pond, Hara, Brahma and sages like Sanandana wait at your gate seeking your grace, their heads gently tapped by the golden staff of the doorkeeper to keep order. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — a vivid picture of the crowd waiting at the temple gate.
श्रीशेषशैलगरुडाचलवेङ्कटाद्रि नारायणाद्रिवृषभाद्रिवृषाद्रिमुख्याम् । आख्यां त्वदीयवसतेरनिशं वदन्ति श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १५॥
śrīśeṣaśailagaruḍācalaveṅkaṭādri nārāyaṇādrivṛṣabhādrivṛṣādrimukhyām | ākhyāṃ tvadīyavasateraniśaṃ vadanti śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 15||
Show meaningHide meaning
People speak ceaselessly of your abode by many sacred names — Seshasaila, Garudachala, Venkatadri, Narayanadri, Vrshabhadri, Vrshadri and more. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — the verse glorifies the many names of the holy hill on which you reside.
सेवापराः शिवसुरेशकृशानुधर्म रक्षोऽम्बुनाथपवमानधनाधिनाथाः । बद्धाञ्जलिप्रविलसन्निजशीर्षदेशाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १६॥
sevāparāḥ śivasureśakṛśānudharma rakṣo'mbunāthapavamānadhanādhināthāḥ | baddhāñjalipravilasannijaśīrṣadeśāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 16||
Show meaningHide meaning
Shiva, Indra, Agni, Dharma-raja, the lord of demons, the ocean-lord Varuna, Vayu and Kubera — the eight guardians of the directions — stand with joined palms and bowed heads, engaged in your service. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — the very guardians of the cosmos wait upon you.
धाटीषु ते विहगराजमृगाधिराज नागाधिराजगजराजहयाधिराजाः । स्वस्वाधिकारमहिमाधिकमर्थयन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १७॥
dhāṭīṣu te vihagarājamṛgādhirāja nāgādhirājagajarājahayādhirājāḥ | svasvādhikāramahimādhikamarthayante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 17||
Show meaningHide meaning
On your processional paths wait the king of birds (Garuda), the king of beasts (the lion), the king of serpents (Shesha), the king of elephants and the king of horses, each seeking greater honour in his own domain from you. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — even the noblest of creatures long for your favour.
सूर्येन्दुभौमबुधवाक्पतिकाव्यसौरि स्वर्भानुकेतुदिविषत्परिषत्प्रधानाः । त्वद्दासदासचरमावधिदासदासाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १८॥
sūryendubhaumabudhavākpatikāvyasauri svarbhānuketudiviṣatpariṣatpradhānāḥ | tvaddāsadāsacaramāvadhidāsadāsāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 18||
Show meaningHide meaning
The Sun, Moon, Mars, Mercury, Jupiter, Venus, Saturn, Rahu and Ketu — the nine celestial bodies — along with the chiefs of the heavenly assembly, stand humbly as the servants of your servants' servants. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — even the planets count themselves fortunate to serve you.
त्वत्पादधूलिभरितस्फुरितोत्तमाङ्गाः स्वर्गापवर्गनिरपेक्षनिजान्तरङ्गाः । कल्पागमाकलनयाऽऽकुलतां लभन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १९॥
tvatpādadhūlibharitasphuritottamāṅgāḥ svargāpavarganirapekṣanijāntaraṅgāḥ | kalpāgamākalanayā''kulatāṃ labhante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 19||
Show meaningHide meaning
Those whose foreheads gleam, dusted with the pollen of your feet, crave neither heaven nor liberation; yet at the very thought of how long a whole kalpa (cosmic age) must pass before your next darshan, they grow restless with longing — so deep is their yearning for you. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn.
त्वद्गोपुराग्रशिखराणि निरीक्षमाणाः स्वर्गापवर्गपदवीं परमां श्रयन्तः । मर्त्या मनुष्यभुवने मतिमाश्रयन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २०॥
tvadgopurāgraśikharāṇi nirīkṣamāṇāḥ svargāpavargapadavīṃ paramāṃ śrayantaḥ | martyā manuṣyabhuvane matimāśrayante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 20||
Show meaningHide meaning
Even mortal beings dwelling in the human world, merely by beholding the lofty tops of your temple towers from afar, gain the wisdom that leads to the supreme path of heaven and liberation. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — a mere glimpse of your spire inspires the seeker toward freedom.
श्रीभूमिनायक दयादिगुणामृताब्धे देवाधिदेव जगदेकशरण्यमूर्ते । श्रीमन्ननन्तगरुडादिभिरर्चिताङ्घ्रे श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २१॥
śrībhūmināyaka dayādiguṇāmṛtābdhe devādhideva jagadekaśaraṇyamūrte | śrīmannanantagaruḍādibhirarcitāṅghre śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 21||
Show meaningHide meaning
O Lord of Sri and Bhu, ocean of nectarine compassion and virtue, God of gods, sole refuge of the entire universe, whose feet are worshipped by Adishesha, Garuda and their kind! O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn.
श्रीपद्मनाभ पुरुषोत्तम वासुदेव वैकुण्ठ माधव जनार्दन चक्रपाणे । श्रीवत्सचिह्न शरणागतपारिजात श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २२॥
śrīpadmanābha puruṣottama vāsudeva vaikuṇṭha mādhava janārdana cakrapāṇe | śrīvatsacihna śaraṇāgatapārijāta śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 22||
Show meaningHide meaning
O Padmanabha, Purushottama, Vasudeva, Lord of Vaikuntha, Madhava, Janardana, wielder of the discus, bearer of the Srivatsa mark, the very wish-fulfilling tree for those who surrender! O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — a garland of the Lord's sacred names.
कन्दर्पदर्पहरसुन्दरदिव्यमूर्ते कान्ताकुचाम्बुरुहकुड्मललोलदृष्टे । कल्याणनिर्मलगुणाकरदिव्यकीर्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २३॥
kandarpadarpaharasundaradivyamūrte kāntākucāmburuhakuḍmalaloladṛṣṭe | kalyāṇanirmalaguṇākaradivyakīrte śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 23||
Show meaningHide meaning
O beautiful divine form that eclipses Cupid's own pride, whose glance rests tenderly upon your beloved, mine of pure and auspicious virtues, of celestial renown! O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn.
मीनाकृते कमठकोलनृसिंहवर्णिन् स्वामिन् परश्वधतपोधन रामचन्द्र । शेषांशराम यदुनन्दन कल्किरूप श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २४॥
mīnākṛte kamaṭhakolanṛsiṃhavarṇin svāmin paraśvadhatapodhana rāmacandra | śeṣāṃśarāma yadunandana kalkirūpa śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 24||
Show meaningHide meaning
O Lord who took the forms of the Fish (Matsya), Tortoise (Kurma), Boar (Varaha), Man-Lion (Narasimha), the celibate Vamana (addressed as ‘Varṇin’), Parashurama (the axe-wielding ascetic), Ramachandra, Balarama (Śeṣāṃśa), Krishna (Yadunandana) and Kalki! O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — the verse recalls the Lord’s ten incarnations (Dashavatara).
एलालवङ्गघनसारसुगन्धितीर्थं दिव्यं वियत्सरिति हेमघटेषु पूर्णम् । धृत्वाऽऽद्य वैदिकशिखामणयः प्रहृष्टाः तिष्ठन्ति वेङ्कटपते तव सुप्रभातम् ॥ २५॥
elālavaṅgaghanasārasugandhitīrthaṃ divyaṃ viyatsariti hemaghaṭeṣu pūrṇam | dhṛtvā''dya vaidikaśikhāmaṇayaḥ prahṛṣṭāḥ tiṣṭhanti veṅkaṭapate tava suprabhātam || 25||
Show meaningHide meaning
Learned Vedic priests stand joyfully, holding golden pitchers brimming with the celestial Ganga's water, fragrant with cardamom, cloves and camphor, ready for your morning bath. O Lord of Venkata, may this be your auspicious dawn — the scene of preparation for the sacred abhisheka.
भास्वानुदेति विकचानि सरोरुहाणि सम्पूरयन्ति निनदैः ककुभो विहङ्गाः । श्रीवैष्णवास्सततमर्थितमङ्गलास्ते धामाश्रयन्ति तव वेङ्कट सुप्रभातम् ॥ २६॥
bhāsvānudeti vikacāni saroruhāṇi sampūrayanti ninadaiḥ kakubho vihaṅgāḥ | śrīvaiṣṇavāssatatamarthitamaṅgalāste dhāmāśrayanti tava veṅkaṭa suprabhātam || 26||
Show meaningHide meaning
The sun has risen, lotuses have blossomed, birds fill every direction with their song, and devoted Vaishnavas, ever seeking your blessing, hasten to your abode. O Venkata, may this be your auspicious dawn.
ब्रह्मादयस्सुरवरास्समहर्षयस्ते सन्तस्सनन्दनमुखास्त्वथ योगिवर्याः । धामान्तिके तव हि मङ्गलवस्तुहस्ताः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २७॥
brahmādayassuravarāssamaharṣayaste santassanandanamukhāstvatha yogivaryāḥ | dhāmāntike tava hi maṅgalavastuhastāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 27||
Show meaningHide meaning
Brahma and the foremost gods, great sages, saints like Sanandana and eminent yogis all stand near your abode, their hands bearing auspicious offerings for you. O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn.
लक्ष्मीनिवास निरवद्यगुणैकसिन्धो संसारसागरसमुत्तरणैकसेतो । वेदान्तवेद्य निजवैभव भक्तभोग्य श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २८॥
lakṣmīnivāsa niravadyaguṇaikasindho saṃsārasāgarasamuttaraṇaikaseto | vedāntavedya nijavaibhava bhaktabhogya śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 28||
Show meaningHide meaning
O abode of Lakshmi, sole ocean of flawless virtues, the very bridge that carries souls across the ocean of transmigration! O one known through Vedanta, who delights devotees with your own glory! O Lord of the Venkata hill, may this be your auspicious dawn — the closing invocation of the main Suprabhatam section.
इत्थं वृषाचलपतेरिह सुप्रभातं ये मानवाः प्रतिदिनं पठितुं प्रवृत्ताः । तेषां प्रभातसमये स्मृतिरङ्गभाजां प्रज्ञां परार्थसुलभां परमां प्रसूते ॥ २९॥
itthaṃ vṛṣācalapateriha suprabhātaṃ ye mānavāḥ pratidinaṃ paṭhituṃ pravṛttāḥ | teṣāṃ prabhātasamaye smṛtiraṅgabhājāṃ prajñāṃ parārthasulabhāṃ paramāṃ prasūte || 29||
Show meaningHide meaning
Thus, those devotees who make it their daily practice to recite this Suprabhatam of the Lord of Vrshachala find that this dawn remembrance bestows upon their hearts the supreme wisdom that easily leads to the highest good. This closing fruit-declaring verse proclaims the spiritual benefit of the recitation.
कमलाकुचचूचुककुङ्कुमतो नियतारुणितातुलनीलतनो । कमलायतलोचन लोकपते विजयी भव वेङ्कटशैलपते ॥ १॥
kamalākucacūcukakuṅkumato niyatāruṇitātulanīlatano | kamalāyatalocana lokapate vijayī bhava veṅkaṭaśailapate || 1||
Show meaningHide meaning
O lotus-eyed Lord of the world, whose dark form is forever tinged with the crimson glow of the vermilion from Lakshmi's breast — O Lord of Venkata hill, may you be ever victorious! This opening verse of the Stotram section begins with an invocation of triumph.
सचतुर्मुखषण्मुखपञ्चमुख-प्रमुखाखिलदैवतमौलिमणे । शरणागतवत्सल सारनिधे परिपालय मां वृषशैलपते ॥ २॥
sacaturmukhaṣaṇmukhapañcamukha-pramukhākhiladaivatamaulimaṇe | śaraṇāgatavatsala sāranidhe paripālaya māṃ vṛṣaśailapate || 2||
Show meaningHide meaning
O crest-jewel gracing the crowns of all deities — four-faced Brahma, six-faced Skanda, five-faced Shiva and others — O treasure of affection for those who take refuge in you! O Lord of Vrshashaila, please protect and sustain me.
अतिवेलतया तव दुर्विषहैः अनुवेलकृतैरपराधशतैः । भरितं त्वरितं वृषशैलपते परया कृपया परिपाहि हरे ॥ ३॥
ativelatayā tava durviṣahaiḥ anuvelakṛtairaparādhaśataiḥ | bharitaṃ tvaritaṃ vṛṣaśailapate parayā kṛpayā paripāhi hare || 3||
Show meaningHide meaning
Laden with hundreds of unbearable transgressions committed again and again beyond measure — O Lord of Vrshashaila, swiftly protect me with your supreme compassion, O Hari!
अधिवेङ्कटशैलमुदारमते-र्जनताभिमताधिकदानरतात् । परदेवतया गदितान्निगमैः कमलादयितान्न परं कलये ॥ ४॥
adhiveṅkaṭaśailamudāramate-rjanatābhimatādhikadānaratāt | paradevatayā gaditānnigamaiḥ kamalādayitānna paraṃ kalaye || 4||
Show meaningHide meaning
None do I regard as higher than the noble-hearted Lord dwelling on Venkata hill, ever eager to give more than his devotees even desire, proclaimed by the Vedas as the Supreme Deity, beloved of Lakshmi (Kamala).
कलवेणुरवावशगोपवधू-शतकोटिवृतात्स्मरकोटिसमात् । प्रतिवल्लविकाभिमतात्सुखदात् वसुदेवसुतान्न परं कलये ॥ ५॥
kalaveṇuravāvaśagopavadhū-śatakoṭivṛtātsmarakoṭisamāt | prativallavikābhimatātsukhadāt vasudevasutānna paraṃ kalaye || 5||
Show meaningHide meaning
None do I regard as higher than the son of Vasudeva, surrounded by countless cowherd maidens enchanted by the sweet sound of his flute, radiant as a thousand Cupids, granting joy and fulfilling the wish of every gopi. This verse recalls the sweetness of Krishna's pastoral pastimes.
अभिरामगुणाकर दाशरथे जगदेकधनुर्धर धीरमते । रघुनायक राम रमेश विभो वरदो भव देव दयाजलधे ॥ ६॥
abhirāmaguṇākara dāśarathe jagadekadhanurdhara dhīramate | raghunāyaka rāma rameśa vibho varado bhava deva dayājaladhe || 6||
Show meaningHide meaning
O mine of gracious virtues, son of Dasharatha, the world's unrivalled archer, steadfast of mind, leader of the Raghus, Rama, Lord of Lakshmi! O ocean of compassion, be gracious and grant your boon.
अवनीतनयाकमनीयकरं रजनीकरचारुमुखाम्बुरुहम् । रजनीचरराजतमोमिहिरं महनीयमहं रघुराममये ॥ ७॥
avanītanayākamanīyakaraṃ rajanīkaracārumukhāmburuham | rajanīcararājatamomihiraṃ mahanīyamahaṃ raghurāmamaye || 7||
Show meaningHide meaning
Whose hand is dear to Sita, daughter of the Earth, whose lotus face is lovely as the moon, who is the very sun that dispels the darkness of the night-roaming demons — I glorify that great Raghurama.
सुमुखं सुहृदं सुलभं सुखदं स्वनुजं च सुकायममोघशरम् । अपहाय रघूद्वहमन्यमहं न कथञ्चन कञ्चन जातु भजे ॥ ८॥
sumukhaṃ suhṛdaṃ sulabhaṃ sukhadaṃ svanujaṃ ca sukāyamamoghaśaram | apahāya raghūdvahamanyamahaṃ na kathañcana kañcana jātu bhaje || 8||
Show meaningHide meaning
Fair of face, a true friend, easily attained, the giver of happiness, ever with his devoted younger brother, of graceful form, whose arrow never misses its mark — forsaking Raghunatha, I shall never, under any circumstance, worship another.
विना वेङ्कटेशं न नाथो न नाथः सदा वेङ्कटेशं स्मरामि स्मरामि । हरे वेङ्कटेश प्रसीद प्रसीद प्रियं वेङ्कटेश प्रयच्छ प्रयच्छ ॥ ९॥
vinā veṅkaṭeśaṃ na nātho na nāthaḥ sadā veṅkaṭeśaṃ smarāmi smarāmi | hare veṅkaṭeśa prasīda prasīda priyaṃ veṅkaṭeśa prayaccha prayaccha || 9||
Show meaningHide meaning
Without Venkatesha I have no other lord, no other lord; I ever remember Venkatesha alone, remember him alone. O Hari Venkatesha, be gracious, be gracious! O Venkatesha, grant me your love, grant it, grant it!
अहं दूरतस्ते पदाम्भोजयुग्म-प्रणामेच्छयाऽऽगत्य सेवां करोमि । सकृत्सेवया नित्यसेवाफलं त्वं प्रयच्छ प्रयच्छ प्रभो वेङ्कटेश ॥ १०॥
ahaṃ dūrataste padāmbhojayugma-praṇāmecchayā''gatya sevāṃ karomi | sakṛtsevayā nityasevāphalaṃ tvaṃ prayaccha prayaccha prabho veṅkaṭeśa || 10||
Show meaningHide meaning
From afar have I come, longing to bow before your two lotus feet, and I now offer this humble service; grant me, O Lord Venkatesha, the fruit of eternal, unbroken service even for this single act.
अज्ञानिना मया दोषान् अशेषान्विहितान् हरे । क्षमस्व त्वं क्षमस्व त्वं शेषशैलशिखामणे ॥ ११॥
ajñāninā mayā doṣān aśeṣānvihitān hare | kṣamasva tvaṃ kṣamasva tvaṃ śeṣaśailaśikhāmaṇe || 11||
Show meaningHide meaning
In my ignorance I have committed countless faults; forgive me, O crest-jewel of Seshasaila, forgive me! This closing verse of the Stotram section is a humble plea for the Lord's pardon.
ईशानां जगतोऽस्य वेङ्कटपतेर्विष्णोः परां प्रेयसीं तद्वक्षस्स्थलनित्यवासरसिकां तत्क्षान्तिसंवर्धिनीम् । पद्मालङ्कृतपाणिपल्लवयुगां पद्मासनस्थां श्रियं वात्सल्यादिगुणोज्ज्वलां भगवतीं वन्दे जगन्मातरम् ॥ १॥
īśānāṃ jagato'sya veṅkaṭapaterviṣṇoḥ parāṃ preyasīṃ tadvakṣassthalanityavāsarasikāṃ tatkṣāntisaṃvardhinīm | padmālaṅkṛtapāṇipallavayugāṃ padmāsanasthāṃ śriyaṃ vātsalyādiguṇojjvalāṃ bhagavatīṃ vande jaganmātaram || 1||
Show meaningHide meaning
I bow to the divine Mother Sri, the supreme beloved of Vishnu, Lord of Venkata — she who dwells ever upon his chest, nurturing his patience toward the world's faults, her hands, tender as shoots, adorned with a lotus, seated upon a lotus throne, radiant with motherly love and grace. This is the opening meditation verse of the Prapatti (surrender) section.
श्रीमन् कृपाजलनिधे कृतसर्वलोक सर्वज्ञ शक्त नतवत्सल सर्वशेषिन् । स्वामिन् सुशील सुलभाश्रितपारिजात श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ २॥
śrīman kṛpājalanidhe kṛtasarvaloka sarvajña śakta natavatsala sarvaśeṣin | svāmin suśīla sulabhāśritapārijāta śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 2||
Show meaningHide meaning
O gracious ocean of compassion, creator of all worlds, all-knowing, all-mighty, affectionate to those who bow before you, lord of all! O gentle one, the wish-fulfilling tree easily attained by those who take shelter — I take refuge at the two feet of Sri Venkatesha.
आनूपुरार्पितसुजातसुगन्धिपुष्प-सौरभ्यसौरभकरौ समसन्निवेशौ । सौम्यौ सदाऽनुभवनेऽपि नवानुभाव्यौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ३॥
ānūpurārpitasujātasugandhipuṣpa-saurabhyasaurabhakarau samasanniveśau | saumyau sadā'nubhavane'pi navānubhāvyau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 3||
Show meaningHide meaning
Fragrant with the perfume of fresh, sweet-smelling flowers placed near the anklets, symmetrically adorned, gentle by nature, yet ever fresh and newly delightful with each experience — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
सद्योविकासिसमुदित्वरसान्द्रराग-सौरभ्यनिर्भरसरोरुहसाम्यवार्ताम् । सम्यक्षु साहसपदेषु विलेखयन्तौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ४॥
sadyovikāsisamuditvarasāndrarāga-saurabhyanirbharasaroruhasāmyavārtām | samyakṣu sāhasapadeṣu vilekhayantau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 4||
Show meaningHide meaning
Whose two feet promptly erase, in the very audacious claims themselves, the freshly-blossomed, deep-red, fragrance-laden lotus's pretension to equal beauty — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
रेखामयध्वजसुधाकलशातपत्र वज्राङ्कुशाम्बुरुहकल्पकशङ्खचक्रैः । भव्यैरलङ्कृततलौ परतत्त्वचिन्हैः श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ५॥
rekhāmayadhvajasudhākalaśātapatra vajrāṅkuśāmburuhakalpakaśaṅkhacakraiḥ | bhavyairalaṅkṛtatalau paratattvacinhaiḥ śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 5||
Show meaningHide meaning
Their soles gloriously adorned with the auspicious emblems of the highest reality traced in outline — the flag, nectar-pot, royal umbrella, thunderbolt, elephant-goad, lotus, wish-tree, conch and discus — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
ताम्रोदरद्युतिपराजितपद्मरागौ बाह्यैर्महोभिरभिभूतमहेन्द्रनीलौ । उद्यन्नखांशुभिरुदस्तशशाङ्कभासौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ६॥
tāmrodaradyutiparājitapadmarāgau bāhyairmahobhirabhibhūtamahendranīlau | udyannakhāṃśubhirudastaśaśāṅkabhāsau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 6||
Show meaningHide meaning
Whose reddish inner glow outshines even the ruby, whose outer radiance eclipses even the sapphire, whose rising toenail-light dims even the brilliance of the moon — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
सप्रेमभीति कमलाकरपल्लवाभ्यां संवाहनेऽपि सपदि क्लममादधानौ । कान्ताववाङ्ग्मनसगोचरसौकुमार्यौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ७॥
sapremabhīti kamalākarapallavābhyāṃ saṃvāhane'pi sapadi klamamādadhānau | kāntāvavāṅgmanasagocarasaukumāryau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 7||
Show meaningHide meaning
So delicate that even the loving, reverent massage by Lakshmi's tender lotus-hands seems, in a trice, to weary them — a tenderness beyond the reach of speech or mind — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
लक्ष्मीमहीतदनुरूपनिजानुभाव-नीलादिदिव्यमहिषीकरपल्लवानाम् । आरुण्यसङ्क्रमणतः किल सान्द्ररागौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ८॥
lakṣmīmahītadanurūpanijānubhāva-nīlādidivyamahiṣīkarapallavānām | āruṇyasaṅkramaṇataḥ kila sāndrarāgau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 8||
Show meaningHide meaning
Deepened by the very touch and closeness of the hands of Lakshmi, Bhudevi and the other divine queens like Nila Devi, whose own reddish glow has, as it were, transferred onto them — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
नित्यानमद्विधिशिवादिकिरीटकोटि-प्रत्युप्तदीप्तनवरत्नमहःप्ररोहैः । नीराजनाविधिमुदारमुपादधानौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ९॥
nityānamadvidhiśivādikirīṭakoṭi-pratyuptadīptanavaratnamahaḥprarohaiḥ | nīrājanāvidhimudāramupādadhānau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 9||
Show meaningHide meaning
Ever receiving a splendid waving-lamp offering (aarti) from the radiant nine-gem light streaming from the crowns of Brahma, Shiva and others who bow before them constantly — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
विष्णोः पदे परम इत्युदितप्रशंसौ यौ मध्व उत्स इति भोग्यतयाऽप्युपात्तौ । भूयस्तथेति तव पाणितलप्रदिष्टौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १०॥
viṣṇoḥ pade parama ityuditapraśaṃsau yau madhva utsa iti bhogyatayā'pyupāttau | bhūyastatheti tava pāṇitalapradiṣṭau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 10||
Show meaningHide meaning
Praised in the Veda as the supreme abode — "the highest step of Vishnu" — and also described as the very source of sweetness to be enjoyed, and shown again by your own hand as being truly so — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
पार्थाय तत्सदृशसारथिना त्वयैव यौ दर्शितौ स्वचरणौ शरणं व्रजेति । भूयोऽपि मह्यमिह तौ करदर्शितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ११॥
pārthāya tatsadṛśasārathinā tvayaiva yau darśitau svacaraṇau śaraṇaṃ vrajeti | bhūyo'pi mahyamiha tau karadarśitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 11||
Show meaningHide meaning
The very feet you once showed to Arjuna, becoming his matching charioteer and saying "take refuge in these feet," are again shown to me here, this very life, by your own hand — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
मन्मूर्ध्नि कालियफणे विकटाटवीषु श्रीवेङ्कटाद्रिशिखरे शिरसि श्रुतीनाम् । चित्तेऽप्यनन्यमनसां सममाहितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १२॥
manmūrdhni kāliyaphaṇe vikaṭāṭavīṣu śrīveṅkaṭādriśikhare śirasi śrutīnām | citte'pyananyamanasāṃ samamāhitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 12||
Show meaningHide meaning
Equally established upon my own head, upon the hoods of the serpent Kaliya, in fearsome forests, upon the peak of Venkatadri, upon the crown of the Vedas, and steadfastly fixed too in the hearts of single-minded devotees — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
अम्लानहृष्यदवनीतलकीर्णपुष्पौ श्रीवेङ्कटाद्रिशिखराभरणायमानौ । आनन्दिताखिलमनोनयनौ तवैतौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १३॥
amlānahṛṣyadavanītalakīrṇapuṣpau śrīveṅkaṭādriśikharābharaṇāyamānau | ānanditākhilamanonayanau tavaitau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 13||
Show meaningHide meaning
Upon which the earth, ever fresh and joyful, ceaselessly scatters flowers, adorning them like the very ornament crowning Venkatadri's peak, delighting the mind and eyes of every being — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
प्रायः प्रपन्नजनताप्रथमावगाह्यौ मातुस्स्तनाविव शिशोरमृतायमानौ । प्राप्तौ परस्परतुलामतुलान्तरौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १४॥
prāyaḥ prapannajanatāprathamāvagāhyau mātusstanāviva śiśoramṛtāyamānau | prāptau parasparatulāmatulāntarau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 14||
Show meaningHide meaning
The very first refuge sought by those who surrender, sweet as a mother's breast is to her infant, matchless even to each other and yet compared only between themselves — I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha.
सत्त्वोत्तरैस्सततसेव्यपदाम्बुजेन संसारतारकदयार्द्र दृगञ्चलेन । सौम्योपयन्तृमुनिना मम दर्शितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १५॥
sattvottaraissatatasevyapadāmbujena saṃsāratārakadayārdra dṛgañcalena | saumyopayantṛmuninā mama darśitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 15||
Show meaningHide meaning
Their lotus feet ever served by the noblest souls, their glance moist with compassion that ferries beings across worldly existence — these were shown to me by my gentle preceptor: I take refuge at those two feet of Sri Venkatesha. Here the devotee remembers the grace of the teacher who revealed the Lord's feet to him.
श्रीश श्रिया घटिकया त्वदुपायभावे प्राप्ये त्वयि स्वयमुपेयतया स्फुरन्त्या । नित्याश्रिताय निरवद्यगुणाय तुभ्यं स्यां किङ्करो वृषगिरीश न जातु मह्यम् ॥ १६॥
śrīśa śriyā ghaṭikayā tvadupāyabhāve prāpye tvayi svayamupeyatayā sphurantyā | nityāśritāya niravadyaguṇāya tubhyaṃ syāṃ kiṅkaro vṛṣagirīśa na jātu mahyam || 16||
Show meaningHide meaning
O Lord of Sri! Through the mediation of Lakshmi herself, may I ever attain you — you who are both the means and the goal, shining forth of your own accord. O flawless one, refuge of your eternal devotees, Lord of Vrshagiri, may I ever remain your servant alone, never anyone else's. This closes the Prapatti section.
श्रियः कान्ताय कल्याणनिधये निधयेऽर्थिनां श्रीवेङ्कटनिवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ १॥
śriyaḥ kāntāya kalyāṇanidhaye nidhaye'rthināṃ śrīveṅkaṭanivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 1||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Srinivasa, beloved of Lakshmi, treasure-house of auspiciousness, refuge of all who seek! Here begins the Mangalasasanam section, each verse closing with a benediction of "mangalam" for the Lord.
लक्ष्मी सविभ्रमालोकसुभ्रूविभ्रमचक्षुषे चक्षुषे सर्वलोकानां वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ २॥
lakṣmī savibhramālokasubhrūvibhramacakṣuṣe cakṣuṣe sarvalokānāṃ veṅkaṭeśāya maṅgalam || 2||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, whose eyes are made all the more splendid by the playful glances of Lakshmi's eyebrows, and who is himself the very eye of all the worlds! The verse expresses that the Lord's gaze is the vision that sustains the universe.
श्रीवेङ्कटाद्रिशृङ्गाग्रमङ्गलाभरणाङ्घ्रये मङ्गलानां निवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ ३॥
śrīveṅkaṭādriśṛṅgāgramaṅgalābharaṇāṅghraye maṅgalānāṃ nivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 3||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Srinivasa, abode of all auspiciousness, whose feet are adorned with sacred ornaments atop the peak of the Venkata hill!
सर्वावयवसौन्दर्यसम्पदा सर्वचेतसां सदा सम्मोहनायास्तु वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ४॥
sarvāvayavasaundaryasampadā sarvacetasāṃ sadā sammohanāyāstu veṅkaṭeśāya maṅgalam || 4||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, whose beauty in every limb ever enchants the hearts of all beings!
नित्याय निरवद्याय सत्यानन्दचिदात्मने सर्वान्तरात्मने श्रीमद्वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ५॥
nityāya niravadyāya satyānandacidātmane sarvāntarātmane śrīmadveṅkaṭeśāya maṅgalam || 5||
Show meaningHide meaning
Mangalam to the ever-blessed Venkatesha — the eternal, faultless one, whose very nature is truth, bliss and consciousness, the inner self dwelling within all beings!
स्वतस्सर्वविदे सर्वशक्तये सर्वशेषिणे सुलभाय सुशीलाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ६॥
svatassarvavide sarvaśaktaye sarvaśeṣiṇe sulabhāya suśīlāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 6||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, who is inherently all-knowing, all-powerful, master of all beings, yet at the same time easily accessible and gentle in nature — this seeming paradox of greatness and simplicity reveals the Lord's true glory.
परस्मै ब्रह्मणे पूर्णकामाय परमात्मने प्रयुञ्जे परतत्त्वाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ७॥
parasmai brahmaṇe pūrṇakāmāya paramātmane prayuñje paratattvāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 7||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, the Supreme Brahman, ever fulfilled in every desire, the Supreme Self, the ultimate Reality upon whom I ceaselessly meditate!
आकालतत्त्वमश्रान्तं आत्मनामनुपश्यतां अतृप्त्यमृतरूपाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ८॥
ākālatattvamaśrāntaṃ ātmanāmanupaśyatāṃ atṛptyamṛtarūpāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 8||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, the very embodiment of imperishable nectar for those who ceaselessly contemplate the eternal truth of the Self! This verse presents the Lord as the everlasting reality itself.
प्रायस्स्वचरणौ पुंसां शरण्यत्वेन पाणिना कृपयाऽऽदिशते श्रीमद्वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ९॥
prāyassvacaraṇau puṃsāṃ śaraṇyatvena pāṇinā kṛpayā''diśate śrīmadveṅkaṭeśāya maṅgalam || 9||
Show meaningHide meaning
Mangalam to the ever-blessed Venkatesha, who compassionately points, with his own hand, toward his two feet as the refuge for all mankind!
दयामृत तरङ्गिण्यास्तरङ्गैरिव शीतलैः अपाङ्गैः सिञ्चते विश्वं वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ १०॥
dayāmṛta taraṅgiṇyāstaraṅgairiva śītalaiḥ apāṅgaiḥ siñcate viśvaṃ veṅkaṭeśāya maṅgalam || 10||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, who sprinkles the entire universe with his compassion-filled sidelong glances, cool as the waves of a river of nectar-like mercy!
स्रग्भूषाम्बरहेतीनां सुषमावहमूर्तये सर्वार्तिशमनायास्तु वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ११॥
sragbhūṣāmbarahetīnāṃ suṣamāvahamūrtaye sarvārtiśamanāyāstu veṅkaṭeśāya maṅgalam || 11||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, resplendent with garlands, ornaments and divine weapons, the remover of every affliction of his devotees!
श्रीवैकुण्ठविरक्ताय स्वामिपुष्करिणीतटे रमया रममाणाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ १२॥
śrīvaikuṇṭhaviraktāya svāmipuṣkariṇītaṭe ramayā ramamāṇāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 12||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Venkatesha, who, forsaking Vaikuntha, delights with Lakshmi on the banks of the sacred Swami Pushkarini pond — the Lord chose to leave his heavenly abode and dwell on earth for the welfare of his devotees.
श्रीमत्सुन्दरजामातृमुनिमानसवासिने सर्वलोकनिवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ १३॥
śrīmatsundarajāmātṛmunimānasavāsine sarvalokanivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 13||
Show meaningHide meaning
Mangalam to Srinivasa, refuge of all the worlds, who dwells forever within the heart of the gentle, revered preceptor — this verse recalls the devotion of the line of teachers who held the Lord ever within their hearts.
मङ्गलाशासनपरैर्मदाचार्य पुरोगमैः सर्वैश्च पूर्वैराचार्यैः सत्कृतायास्तु मङ्गलम् ॥ १४॥
maṅgalāśāsanaparairmadācārya purogamaiḥ sarvaiśca pūrvairācāryaiḥ satkṛtāyāstu maṅgalam || 14||
Show meaningHide meaning
Mangalam to the Lord, who is ever honoured by those devoted to pronouncing his glory, led by my own revered preceptor, and by all the ancient teachers before him! With this final verse, the entire Suprabhatam hymn concludes in a benediction of auspiciousness to the Lord.

वेंकटेश्वर सुप्रभातम्
रचयिता: प्रतिवादि भयंकरम् अन्नंगराचार्य
Sanskrit Lyrics (मूल पाठ)
ॐ श्री वेंकटेश्वर सुप्रभातम्
कौसल्या सुप्रजा राम पूर्वा सन्ध्या प्रवर्तते ।
उत्तिष्ठ नरशार्दूल कर्तव्यं दैवमाह्निकम् ॥ १॥
उत्तिष्ठोत्तिष्ठ गोविन्द उत्तिष्ठ गरुडध्वज ।
उत्तिष्ठ कमलाकान्त त्रैलोक्यं मङ्गलं कुरु ॥ २॥
मातस्समस्तजगतां मधुकैटभारेः वक्षोविहारिणि मनोहरदिव्यमूर्ते ।
श्रीस्वामिनि श्रितजन प्रियदानशीले श्रीवेङ्कटेशदयिते तव सुप्रभातम् ॥ ३॥
तव सुप्रभातमरविन्दलोचने भवतु प्रसन्नमुखचन्द्रमण्डले ।
विधिशङ्करेन्द्रवनिताभिरर्चिते वृषशैलनाथदयिते दयानिधे ॥ ४॥
अत्र्यादि सप्तऋषयस्समुपास्य सन्ध्यां आकाशसिन्धुकमलानि मनोहराणि ।
आदाय पादयुगमर्चयितुं प्रपन्नाः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ५॥
पञ्चाननाब्जभवषण्मुखवासवाद्याः त्रैविक्रमादिचरितं विबुधाः स्तुवन्ति ।
भाषापतिः पठति वासरशुद्धिमारात् शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ६॥
ईषत्प्रफुल्लसरसीरुहनारिकेल पूगद्रुमादि सुमनोहरपालिकानाम् ।
आवाति मन्दमनिलस्सह दिव्यगन्धैः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ७॥
उन्मील्य नेत्रयुगमुत्तमपञ्जरस्थाः पात्रावशिष्टकदलीफलपायसानि ।
भुक्त्वा सलीलमथ केलिशुकाः पठन्ति शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ८॥
तन्त्रीप्रहर्षमधुरस्वनया विपञ्च्या गायत्यनन्तचरितं तव नारदोऽपि ।
भाषासमग्रमसकृत्करचाररम्यं शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ९॥
भृङ्गावली च मकरन्दरसानुविद्ध झङ्कारगीतनिनदैः सह सेवनाय ।
निर्यात्युपान्तसरसीकमलोदरेभ्यः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ १०॥
योषागणेन वरदध्नि विमथ्यमाने घोषालयेषु दधिमन्थनतीव्रघोषाः ।
रोषात्कलिं विदधते ककुभश्च कुम्भाः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ११॥
पद्मेशमित्रशतपत्रगतालिवर्गाः हर्तुं श्रियं कुवलयस्य निजाङ्गलक्ष्म्या ।
भेरीनिनादमिव बिभ्रति तीव्रनादं शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ १२॥
श्रीमन्नभीष्टवरदाखिललोकबन्धो श्रीश्रीनिवास जगदेकदयैकसिन्धो ।
श्रीदेवतागृहभुजान्तर दिव्यमूर्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १३॥
श्रीस्वामिपुष्करिणिकाऽऽप्लवनिर्मलाङ्गाः श्रेयोऽर्थिनो हरविरिञ्चिसनन्दनाद्याः ।
द्वारे वसन्ति वरवेत्रहतोत्तमाङ्गाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १४॥
श्रीशेषशैलगरुडाचलवेङ्कटाद्रि नारायणाद्रिवृषभाद्रिवृषाद्रिमुख्याम् ।
आख्यां त्वदीयवसतेरनिशं वदन्ति श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १५॥
सेवापराः शिवसुरेशकृशानुधर्म रक्षोऽम्बुनाथपवमानधनाधिनाथाः ।
बद्धाञ्जलिप्रविलसन्निजशीर्षदेशाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १६॥
धाटीषु ते विहगराजमृगाधिराज नागाधिराजगजराजहयाधिराजाः ।
स्वस्वाधिकारमहिमाधिकमर्थयन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १७॥
सूर्येन्दुभौमबुधवाक्पतिकाव्यसौरि स्वर्भानुकेतुदिविषत्परिषत्प्रधानाः ।
त्वद्दासदासचरमावधिदासदासाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १८॥
त्वत्पादधूलिभरितस्फुरितोत्तमाङ्गाः स्वर्गापवर्गनिरपेक्षनिजान्तरङ्गाः ।
कल्पागमाकलनयाऽऽकुलतां लभन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १९॥
त्वद्गोपुराग्रशिखराणि निरीक्षमाणाः स्वर्गापवर्गपदवीं परमां श्रयन्तः ।
मर्त्या मनुष्यभुवने मतिमाश्रयन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २०॥
श्रीभूमिनायक दयादिगुणामृताब्धे देवाधिदेव जगदेकशरण्यमूर्ते ।
श्रीमन्ननन्तगरुडादिभिरर्चिताङ्घ्रे श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २१॥
श्रीपद्मनाभ पुरुषोत्तम वासुदेव वैकुण्ठ माधव जनार्दन चक्रपाणे ।
श्रीवत्सचिह्न शरणागतपारिजात श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २२॥
कन्दर्पदर्पहरसुन्दरदिव्यमूर्ते कान्ताकुचाम्बुरुहकुड्मललोलदृष्टे ।
कल्याणनिर्मलगुणाकरदिव्यकीर्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २३॥
मीनाकृते कमठकोलनृसिंहवर्णिन् स्वामिन् परश्वधतपोधन रामचन्द्र ।
शेषांशराम यदुनन्दन कल्किरूप श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २४॥
एलालवङ्गघनसारसुगन्धितीर्थं दिव्यं वियत्सरिति हेमघटेषु पूर्णम् ।
धृत्वाऽऽद्य वैदिकशिखामणयः प्रहृष्टाः तिष्ठन्ति वेङ्कटपते तव सुप्रभातम् ॥ २५॥
भास्वानुदेति विकचानि सरोरुहाणि सम्पूरयन्ति निनदैः ककुभो विहङ्गाः ।
श्रीवैष्णवास्सततमर्थितमङ्गलास्ते धामाश्रयन्ति तव वेङ्कट सुप्रभातम् ॥ २६॥
ब्रह्मादयस्सुरवरास्समहर्षयस्ते सन्तस्सनन्दनमुखास्त्वथ योगिवर्याः ।
धामान्तिके तव हि मङ्गलवस्तुहस्ताः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २७॥
लक्ष्मीनिवास निरवद्यगुणैकसिन्धो संसारसागरसमुत्तरणैकसेतो ।
वेदान्तवेद्य निजवैभव भक्तभोग्य श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २८॥
इत्थं वृषाचलपतेरिह सुप्रभातं ये मानवाः प्रतिदिनं पठितुं प्रवृत्ताः ।
तेषां प्रभातसमये स्मृतिरङ्गभाजां प्रज्ञां परार्थसुलभां परमां प्रसूते ॥ २९॥
कमलाकुचचूचुककुङ्कुमतो नियतारुणितातुलनीलतनो ।
कमलायतलोचन लोकपते विजयी भव वेङ्कटशैलपते ॥ १॥
सचतुर्मुखषण्मुखपञ्चमुख-प्रमुखाखिलदैवतमौलिमणे ।
शरणागतवत्सल सारनिधे परिपालय मां वृषशैलपते ॥ २॥
अतिवेलतया तव दुर्विषहैः अनुवेलकृतैरपराधशतैः ।
भरितं त्वरितं वृषशैलपते परया कृपया परिपाहि हरे ॥ ३॥
अधिवेङ्कटशैलमुदारमते-र्जनताभिमताधिकदानरतात् ।
परदेवतया गदितान्निगमैः कमलादयितान्न परं कलये ॥ ४॥
कलवेणुरवावशगोपवधू-शतकोटिवृतात्स्मरकोटिसमात् ।
प्रतिवल्लविकाभिमतात्सुखदात् वसुदेवसुतान्न परं कलये ॥ ५॥
अभिरामगुणाकर दाशरथे जगदेकधनुर्धर धीरमते ।
रघुनायक राम रमेश विभो वरदो भव देव दयाजलधे ॥ ६॥
अवनीतनयाकमनीयकरं रजनीकरचारुमुखाम्बुरुहम् ।
रजनीचरराजतमोमिहिरं महनीयमहं रघुराममये ॥ ७॥
सुमुखं सुहृदं सुलभं सुखदं स्वनुजं च सुकायममोघशरम् ।
अपहाय रघूद्वहमन्यमहं न कथञ्चन कञ्चन जातु भजे ॥ ८॥
विना वेङ्कटेशं न नाथो न नाथः सदा वेङ्कटेशं स्मरामि स्मरामि ।
हरे वेङ्कटेश प्रसीद प्रसीद प्रियं वेङ्कटेश प्रयच्छ प्रयच्छ ॥ ९॥
अहं दूरतस्ते पदाम्भोजयुग्म-प्रणामेच्छयाऽऽगत्य सेवां करोमि ।
सकृत्सेवया नित्यसेवाफलं त्वं प्रयच्छ प्रयच्छ प्रभो वेङ्कटेश ॥ १०॥
अज्ञानिना मया दोषान् अशेषान्विहितान् हरे ।
क्षमस्व त्वं क्षमस्व त्वं शेषशैलशिखामणे ॥ ११॥
ईशानां जगतोऽस्य वेङ्कटपतेर्विष्णोः परां प्रेयसीं तद्वक्षस्स्थलनित्यवासरसिकां तत्क्षान्तिसंवर्धिनीम् ।
पद्मालङ्कृतपाणिपल्लवयुगां पद्मासनस्थां श्रियं वात्सल्यादिगुणोज्ज्वलां भगवतीं वन्दे जगन्मातरम् ॥ १॥
श्रीमन् कृपाजलनिधे कृतसर्वलोक सर्वज्ञ शक्त नतवत्सल सर्वशेषिन् ।
स्वामिन् सुशील सुलभाश्रितपारिजात श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ २॥
आनूपुरार्पितसुजातसुगन्धिपुष्प-सौरभ्यसौरभकरौ समसन्निवेशौ ।
सौम्यौ सदाऽनुभवनेऽपि नवानुभाव्यौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ३॥
सद्योविकासिसमुदित्वरसान्द्रराग-सौरभ्यनिर्भरसरोरुहसाम्यवार्ताम् ।
सम्यक्षु साहसपदेषु विलेखयन्तौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ४॥
रेखामयध्वजसुधाकलशातपत्र वज्राङ्कुशाम्बुरुहकल्पकशङ्खचक्रैः ।
भव्यैरलङ्कृततलौ परतत्त्वचिन्हैः श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ५॥
ताम्रोदरद्युतिपराजितपद्मरागौ बाह्यैर्महोभिरभिभूतमहेन्द्रनीलौ ।
उद्यन्नखांशुभिरुदस्तशशाङ्कभासौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ६॥
सप्रेमभीति कमलाकरपल्लवाभ्यां संवाहनेऽपि सपदि क्लममादधानौ ।
कान्ताववाङ्ग्मनसगोचरसौकुमार्यौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ७॥
लक्ष्मीमहीतदनुरूपनिजानुभाव-नीलादिदिव्यमहिषीकरपल्लवानाम् ।
आरुण्यसङ्क्रमणतः किल सान्द्ररागौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ८॥
नित्यानमद्विधिशिवादिकिरीटकोटि-प्रत्युप्तदीप्तनवरत्नमहःप्ररोहैः ।
नीराजनाविधिमुदारमुपादधानौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ९॥
विष्णोः पदे परम इत्युदितप्रशंसौ यौ मध्व उत्स इति भोग्यतयाऽप्युपात्तौ ।
भूयस्तथेति तव पाणितलप्रदिष्टौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १०॥
पार्थाय तत्सदृशसारथिना त्वयैव यौ दर्शितौ स्वचरणौ शरणं व्रजेति ।
भूयोऽपि मह्यमिह तौ करदर्शितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ११॥
मन्मूर्ध्नि कालियफणे विकटाटवीषु श्रीवेङ्कटाद्रिशिखरे शिरसि श्रुतीनाम् ।
चित्तेऽप्यनन्यमनसां सममाहितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १२॥
अम्लानहृष्यदवनीतलकीर्णपुष्पौ श्रीवेङ्कटाद्रिशिखराभरणायमानौ ।
आनन्दिताखिलमनोनयनौ तवैतौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १३॥
प्रायः प्रपन्नजनताप्रथमावगाह्यौ मातुस्स्तनाविव शिशोरमृतायमानौ ।
प्राप्तौ परस्परतुलामतुलान्तरौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १४॥
सत्त्वोत्तरैस्सततसेव्यपदाम्बुजेन संसारतारकदयार्द्र दृगञ्चलेन ।
सौम्योपयन्तृमुनिना मम दर्शितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १५॥
श्रीश श्रिया घटिकया त्वदुपायभावे प्राप्ये त्वयि स्वयमुपेयतया स्फुरन्त्या ।
नित्याश्रिताय निरवद्यगुणाय तुभ्यं स्यां किङ्करो वृषगिरीश न जातु मह्यम् ॥ १६॥
श्रियः कान्ताय कल्याणनिधये निधयेऽर्थिनां श्रीवेङ्कटनिवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ १॥
लक्ष्मी सविभ्रमालोकसुभ्रूविभ्रमचक्षुषे चक्षुषे सर्वलोकानां वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ २॥
श्रीवेङ्कटाद्रिशृङ्गाग्रमङ्गलाभरणाङ्घ्रये मङ्गलानां निवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ ३॥
सर्वावयवसौन्दर्यसम्पदा सर्वचेतसां सदा सम्मोहनायास्तु वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ४॥
नित्याय निरवद्याय सत्यानन्दचिदात्मने सर्वान्तरात्मने श्रीमद्वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ५॥
स्वतस्सर्वविदे सर्वशक्तये सर्वशेषिणे सुलभाय सुशीलाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ६॥
परस्मै ब्रह्मणे पूर्णकामाय परमात्मने प्रयुञ्जे परतत्त्वाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ७॥
आकालतत्त्वमश्रान्तं आत्मनामनुपश्यतां अतृप्त्यमृतरूपाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ८॥
प्रायस्स्वचरणौ पुंसां शरण्यत्वेन पाणिना कृपयाऽऽदिशते श्रीमद्वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ९॥
दयामृत तरङ्गिण्यास्तरङ्गैरिव शीतलैः अपाङ्गैः सिञ्चते विश्वं वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ १०॥
स्रग्भूषाम्बरहेतीनां सुषमावहमूर्तये सर्वार्तिशमनायास्तु वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ११॥
श्रीवैकुण्ठविरक्ताय स्वामिपुष्करिणीतटे रमया रममाणाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ १२॥
श्रीमत्सुन्दरजामातृमुनिमानसवासिने सर्वलोकनिवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ १३॥
मङ्गलाशासनपरैर्मदाचार्य पुरोगमैः सर्वैश्च पूर्वैराचार्यैः सत्कृतायास्तु मङ्गलम् ॥ १४॥श्लोक अर्थ सहित — श्लोक दर श्लोक
हर श्लोक के नीचे “अर्थ देखें” दबाकर उसका भावार्थ पढ़ें।
कौसल्या सुप्रजा राम पूर्वा सन्ध्या प्रवर्तते । उत्तिष्ठ नरशार्दूल कर्तव्यं दैवमाह्निकम् ॥ १॥
kausalyā suprajā rāma pūrvā sandhyā pravartate | uttiṣṭha naraśārdūla kartavyaṃ daivamāhnikam || 1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
माता कौसल्या श्री राम को जगाते हुए कहती हैं — हे नरश्रेष्ठ राम, पूर्व दिशा में संध्या (प्रातः बेला) हो चुकी है, उठिए, अब नित्य के दैवी कर्तव्यों को करने का समय है। यह पद्य परम्परागत रूप से सभी सुप्रभातम् स्तोत्रों के आरम्भ में रखा जाता है, जो जागरण की भक्ति-भावना को स्थापित करता है।
उत्तिष्ठोत्तिष्ठ गोविन्द उत्तिष्ठ गरुडध्वज । उत्तिष्ठ कमलाकान्त त्रैलोक्यं मङ्गलं कुरु ॥ २॥
uttiṣṭhottiṣṭha govinda uttiṣṭha garuḍadhvaja | uttiṣṭha kamalākānta trailokyaṃ maṅgalaṃ kuru || 2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे गोविन्द! उठिए, उठिए। हे गरुड़-ध्वज वाले! उठिए। हे कमल के समान सुन्दर भगवान्! उठिए और तीनों लोकों का कल्याण कीजिए। भक्त बार-बार पुकार कर प्रभु को स्नेहपूर्वक जगाते हैं, क्योंकि उनका जागना ही सृष्टि के मंगल का सूत्रपात है।
मातस्समस्तजगतां मधुकैटभारेः वक्षोविहारिणि मनोहरदिव्यमूर्ते । श्रीस्वामिनि श्रितजन प्रियदानशीले श्रीवेङ्कटेशदयिते तव सुप्रभातम् ॥ ३॥
mātassamastajagatāṃ madhukaiṭabhāreḥ vakṣovihāriṇi manoharadivyamūrte | śrīsvāmini śritajana priyadānaśīle śrīveṅkaṭeśadayite tava suprabhātam || 3||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे समस्त जगत् की माता, मधु-कैटभ के शत्रु (विष्णु) के वक्षःस्थल पर सदा निवास करने वाली, मनोहर दिव्य रूप वाली देवी! हे स्वामिनी, शरणागतों को वर देने में उदार! हे श्री वेंकटेश की प्रिया! आपका भी सुप्रभात हो। यह पद्य भगवान् की अर्धांगिनी श्री लक्ष्मी (पद्मावती) को संबोधित है।
तव सुप्रभातमरविन्दलोचने भवतु प्रसन्नमुखचन्द्रमण्डले । विधिशङ्करेन्द्रवनिताभिरर्चिते वृषशैलनाथदयिते दयानिधे ॥ ४॥
tava suprabhātamaravindalocane bhavatu prasannamukhacandramaṇḍale | vidhiśaṅkarendravanitābhirarcite vṛṣaśailanāthadayite dayānidhe || 4||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे कमल-नयनी! आपका सुप्रभात हो, आपका मुख-मण्डल प्रसन्न चन्द्रमा के समान शोभित हो। ब्रह्मा, शिव और इन्द्र की पत्नियों द्वारा पूजित, वृषशैलनाथ की प्रिया, दया की निधि देवी को यह मंगल-अभिवादन समर्पित है।
अत्र्यादि सप्तऋषयस्समुपास्य सन्ध्यां आकाशसिन्धुकमलानि मनोहराणि । आदाय पादयुगमर्चयितुं प्रपन्नाः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ५॥
atryādi saptaṛṣayassamupāsya sandhyāṃ ākāśasindhukamalāni manoharāṇi | ādāya pādayugamarcayituṃ prapannāḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 5||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अत्रि आदि सप्त ऋषि संध्योपासना करके, आकाशगंगा के मनोहर कमल-पुष्प लेकर आपके चरण-युगल की पूजा हेतु शरणागत हुए हैं। हे शेषाद्रि-शिखर के स्वामी! आपका सुप्रभात हो। ऋषिगण भोर होते ही भगवान् के चरणों की अर्चना के लिए तत्पर हो जाते हैं।
पञ्चाननाब्जभवषण्मुखवासवाद्याः त्रैविक्रमादिचरितं विबुधाः स्तुवन्ति । भाषापतिः पठति वासरशुद्धिमारात् शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ६॥
pañcānanābjabhavaṣaṇmukhavāsavādyāḥ traivikramādicaritaṃ vibudhāḥ stuvanti | bhāṣāpatiḥ paṭhati vāsaraśuddhimārāt śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 6||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
पंचानन शिव, कमल पर विराजित ब्रह्मा, षड्मुख कार्तिकेय, इन्द्र आदि देवगण आपके त्रिविक्रम आदि दिव्य चरितों का गुणगान करते हैं, और बृहस्पति प्रातःकाल की शुद्धि का पाठ करते हैं। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो — स्वर्ग के निवासी भी आपकी लीलाओं का कीर्तन कर रहे हैं।
ईषत्प्रफुल्लसरसीरुहनारिकेल पूगद्रुमादि सुमनोहरपालिकानाम् । आवाति मन्दमनिलस्सह दिव्यगन्धैः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ७॥
īṣatpraphullasarasīruhanārikela pūgadrumādi sumanoharapālikānām | āvāti mandamanilassaha divyagandhaiḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 7||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
खिले हुए कमलों, नारियल और सुपारी के वृक्षों की मनोहर पंक्तियों से युक्त वाटिकाओं से मंद सुगंधित वायु बह रही है। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो। यह पद्य तिरुमला की भोर-वेला के प्राकृतिक सौन्दर्य का वर्णन करता है।
उन्मील्य नेत्रयुगमुत्तमपञ्जरस्थाः पात्रावशिष्टकदलीफलपायसानि । भुक्त्वा सलीलमथ केलिशुकाः पठन्ति शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ८॥
unmīlya netrayugamuttamapañjarasthāḥ pātrāvaśiṣṭakadalīphalapāyasāni | bhuktvā salīlamatha keliśukāḥ paṭhanti śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 8||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
पिंजरों में बंद सुंदर तोते नेत्र खोलकर, रात्रि में शेष रह गए कदली-फल व खीर को स्वादपूर्वक खाकर आपके नाम का पाठ करने लगे हैं। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो — यहाँ तक कि पालतू पक्षी भी भगवन्नाम-कीर्तन में लीन हैं।
तन्त्रीप्रहर्षमधुरस्वनया विपञ्च्या गायत्यनन्तचरितं तव नारदोऽपि । भाषासमग्रमसकृत्करचाररम्यं शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ९॥
tantrīpraharṣamadhurasvanayā vipañcyā gāyatyanantacaritaṃ tava nārado'pi | bhāṣāsamagramasakṛtkaracāraramyaṃ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 9||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
मधुर स्वर वाली वीणा 'विपंची' पर देवर्षि नारद भी आपके अनंत चरित्र का सुंदर हस्त-संचालन के साथ बार-बार गान करते हैं। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो — देवर्षि स्वयं संगीत द्वारा आपकी स्तुति में तल्लीन हैं।
भृङ्गावली च मकरन्दरसानुविद्ध झङ्कारगीतनिनदैः सह सेवनाय । निर्यात्युपान्तसरसीकमलोदरेभ्यः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ १०॥
bhṛṅgāvalī ca makarandarasānuviddha jhaṅkāragītaninadaiḥ saha sevanāya | niryātyupāntasarasīkamalodarebhyaḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 10||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
मकरन्द-रस से लिप्त भ्रमरों की पंक्तियाँ गुंजार करती हुई सेवा के लिए समीपस्थ सरोवर के कमल-गर्भों से निकल रही हैं। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो — प्रकृति का लघुतम प्राणी भी आपकी सेवा हेतु उद्यत है।
योषागणेन वरदध्नि विमथ्यमाने घोषालयेषु दधिमन्थनतीव्रघोषाः । रोषात्कलिं विदधते ककुभश्च कुम्भाः शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ ११॥
yoṣāgaṇena varadadhni vimathyamāne ghoṣālayeṣu dadhimanthanatīvraghoṣāḥ | roṣātkaliṃ vidadhate kakubhaśca kumbhāḥ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 11||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
गोपिकाएँ श्रेष्ठ दही मथ रही हैं और गोशालाओं में मंथन की तीव्र ध्वनि इतनी प्रबल है कि मानो क्रोधित होकर दिशाएँ और घड़े — दोनों ही — आपस में कलह कर रहे हों। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो — ग्राम्य जीवन की चहल-पहल भी भोर के आगमन की सूचना दे रही है।
पद्मेशमित्रशतपत्रगतालिवर्गाः हर्तुं श्रियं कुवलयस्य निजाङ्गलक्ष्म्या । भेरीनिनादमिव बिभ्रति तीव्रनादं शेषाद्रिशेखरविभो तव सुप्रभातम् ॥ १२॥
padmeśamitraśatapatragatālivargāḥ hartuṃ śriyaṃ kuvalayasya nijāṅgalakṣmyā | bherīninādamiva bibhrati tīvranādaṃ śeṣādriśekharavibho tava suprabhātam || 12||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
शतदल कमलों पर मंडराते भ्रमर-समूह, मानो कुवलय (नीलकमल) की शोभा हरने के लिए अपने अंग-कान्ति से भेरी-निनाद के समान तीव्र गुंजार कर रहे हैं। हे शेषाद्रि-शिखर-विभो! आपका सुप्रभात हो — यह पद्य भोर की जागृति-ध्वनियों की तुलना युद्ध के नगाड़ों से करता है।
श्रीमन्नभीष्टवरदाखिललोकबन्धो श्रीश्रीनिवास जगदेकदयैकसिन्धो । श्रीदेवतागृहभुजान्तर दिव्यमूर्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १३॥
śrīmannabhīṣṭavaradākhilalokabandho śrīśrīnivāsa jagadekadayaikasindho | śrīdevatāgṛhabhujāntara divyamūrte śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 13||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे भक्तों की सब अभीष्ट कामनाएँ पूर्ण करने वाले, समस्त लोकों के बन्धु, श्री श्रीनिवास, जगत् के लिए एकमात्र दया-सिन्धु! हे लक्ष्मी के हृदय-निवास में विराजित दिव्य-मूर्ते! हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — यहाँ से स्तोत्र सीधे भगवान् को संबोधित होने लगता है।
श्रीस्वामिपुष्करिणिकाऽऽप्लवनिर्मलाङ्गाः श्रेयोऽर्थिनो हरविरिञ्चिसनन्दनाद्याः । द्वारे वसन्ति वरवेत्रहतोत्तमाङ्गाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १४॥
śrīsvāmipuṣkariṇikā''plavanirmalāṅgāḥ śreyo'rthino haraviriñcisanandanādyāḥ | dvāre vasanti varavetrahatottamāṅgāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 14||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
स्वामी पुष्करिणी में स्नान कर निर्मल अंग वाले, कल्याण की कामना करने वाले शिव, ब्रह्मा, सनकादि ऋषि द्वार पर बैठे हैं, जहाँ द्वारपाल उन्हें सुवर्ण-दण्ड से मस्तक स्पर्श कर व्यवस्थित करते हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — यह पंक्तियाँ मन्दिर-द्वार की भीड़ का सजीव चित्रण करती हैं।
श्रीशेषशैलगरुडाचलवेङ्कटाद्रि नारायणाद्रिवृषभाद्रिवृषाद्रिमुख्याम् । आख्यां त्वदीयवसतेरनिशं वदन्ति श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १५॥
śrīśeṣaśailagaruḍācalaveṅkaṭādri nārāyaṇādrivṛṣabhādrivṛṣādrimukhyām | ākhyāṃ tvadīyavasateraniśaṃ vadanti śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 15||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
शेषशैल, गरुडाचल, वेंकटाद्रि, नारायणाद्रि, वृषभाद्रि, वृषाद्रि आदि नामों से लोग निरंतर आपके निवास-गिरि का उल्लेख करते हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — यह पद्य पवित्र पर्वत के अनेक नामों की महिमा बताता है।
सेवापराः शिवसुरेशकृशानुधर्म रक्षोऽम्बुनाथपवमानधनाधिनाथाः । बद्धाञ्जलिप्रविलसन्निजशीर्षदेशाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १६॥
sevāparāḥ śivasureśakṛśānudharma rakṣo'mbunāthapavamānadhanādhināthāḥ | baddhāñjalipravilasannijaśīrṣadeśāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 16||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
शिव, इन्द्र, अग्नि, धर्मराज, राक्षसों के स्वामी (निर्ऋति), वरुण, वायु, कुबेर — ये अष्ट दिक्पाल हाथ जोड़े, मस्तक झुकाए सेवा में तत्पर खड़े हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — दिशाओं के रक्षक स्वयं आपकी सेवा में उपस्थित हैं।
धाटीषु ते विहगराजमृगाधिराज नागाधिराजगजराजहयाधिराजाः । स्वस्वाधिकारमहिमाधिकमर्थयन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १७॥
dhāṭīṣu te vihagarājamṛgādhirāja nāgādhirājagajarājahayādhirājāḥ | svasvādhikāramahimādhikamarthayante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 17||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
आपके मार्गों पर पक्षिराज गरुड़, मृगराज सिंह, नागराज (शेष), गजराज तथा अश्वराज — ये सब अपने-अपने अधिकार की महिमा और अधिक पाने की याचना करते हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — सृष्टि के श्रेष्ठतम प्राणी भी आपसे अनुग्रह चाहते हैं।
सूर्येन्दुभौमबुधवाक्पतिकाव्यसौरि स्वर्भानुकेतुदिविषत्परिषत्प्रधानाः । त्वद्दासदासचरमावधिदासदासाः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १८॥
sūryendubhaumabudhavākpatikāvyasauri svarbhānuketudiviṣatpariṣatpradhānāḥ | tvaddāsadāsacaramāvadhidāsadāsāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 18||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
सूर्य, चन्द्र, मंगल, बुध, बृहस्पति, शुक्र, शनि, राहु, केतु आदि नवग्रह और देव-सभा के प्रधान लोग, आपके दासों के भी दास बनकर अंतिम पंक्ति में खड़े हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — नवग्रह भी अपनी सेवा-भावना को धन्य मानते हैं।
त्वत्पादधूलिभरितस्फुरितोत्तमाङ्गाः स्वर्गापवर्गनिरपेक्षनिजान्तरङ्गाः । कल्पागमाकलनयाऽऽकुलतां लभन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ १९॥
tvatpādadhūlibharitasphuritottamāṅgāḥ svargāpavarganirapekṣanijāntaraṅgāḥ | kalpāgamākalanayā''kulatāṃ labhante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 19||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिनके मस्तक आपके चरण-रज से पवित्र होकर चमक उठे हैं, वे भक्त स्वर्ग और मोक्ष की भी अपेक्षा नहीं रखते; फिर भी इस विचार से वे व्याकुल हो उठते हैं कि अगला कल्प आने में (आपके पुनः दर्शन तक) कितना दीर्घ काल बीतेगा — इतनी गहरी है उनकी आपके प्रति उत्कंठा। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो।
त्वद्गोपुराग्रशिखराणि निरीक्षमाणाः स्वर्गापवर्गपदवीं परमां श्रयन्तः । मर्त्या मनुष्यभुवने मतिमाश्रयन्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २०॥
tvadgopurāgraśikharāṇi nirīkṣamāṇāḥ svargāpavargapadavīṃ paramāṃ śrayantaḥ | martyā manuṣyabhuvane matimāśrayante śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 20||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
आपके गोपुरों के उच्च शिखरों को दूर से निहारते हुए मनुष्य-लोक के नश्वर प्राणी भी स्वर्ग और मोक्ष के सर्वोच्च मार्ग की बुद्धि पा लेते हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — मंदिर-शिखर का दर्शन-मात्र मुक्ति की ओर प्रेरित करता है।
श्रीभूमिनायक दयादिगुणामृताब्धे देवाधिदेव जगदेकशरण्यमूर्ते । श्रीमन्ननन्तगरुडादिभिरर्चिताङ्घ्रे श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २१॥
śrībhūmināyaka dayādiguṇāmṛtābdhe devādhideva jagadekaśaraṇyamūrte | śrīmannanantagaruḍādibhirarcitāṅghre śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 21||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे श्री (लक्ष्मी) और भू (पृथ्वी) के स्वामी, दया आदि गुणों के अमृत-सागर, देवाधिदेव, जगत् के एकमात्र शरणदाता! अनन्त शेष और गरुड़ आदि द्वारा जिनके चरण पूजित हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो।
श्रीपद्मनाभ पुरुषोत्तम वासुदेव वैकुण्ठ माधव जनार्दन चक्रपाणे । श्रीवत्सचिह्न शरणागतपारिजात श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २२॥
śrīpadmanābha puruṣottama vāsudeva vaikuṇṭha mādhava janārdana cakrapāṇe | śrīvatsacihna śaraṇāgatapārijāta śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 22||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे पद्मनाभ, पुरुषोत्तम, वासुदेव, वैकुण्ठनाथ, माधव, जनार्दन, चक्रपाणि, श्रीवत्स-चिह्नधारी, शरणागतों के लिए कल्पवृक्ष समान! हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — यह पद्य भगवान् के अनेक पवित्र नामों की स्तुति है।
कन्दर्पदर्पहरसुन्दरदिव्यमूर्ते कान्ताकुचाम्बुरुहकुड्मललोलदृष्टे । कल्याणनिर्मलगुणाकरदिव्यकीर्ते श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २३॥
kandarpadarpaharasundaradivyamūrte kāntākucāmburuhakuḍmalaloladṛṣṭe | kalyāṇanirmalaguṇākaradivyakīrte śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 23||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे कामदेव के अहंकार को हरने वाले सुंदर दिव्य-मूर्ते, प्रेयसी के कमल-कली सदृश वक्षस्थल पर चंचल दृष्टि रखने वाले, कल्याणकारी निर्मल गुणों की खान, दिव्य कीर्ति वाले! हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो।
मीनाकृते कमठकोलनृसिंहवर्णिन् स्वामिन् परश्वधतपोधन रामचन्द्र । शेषांशराम यदुनन्दन कल्किरूप श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २४॥
mīnākṛte kamaṭhakolanṛsiṃhavarṇin svāmin paraśvadhatapodhana rāmacandra | śeṣāṃśarāma yadunandana kalkirūpa śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 24||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे मत्स्य, कूर्म, वराह, नृसिंह, वामन (ब्रह्मचारी ‘वर्णी’ रूप), परशुराम (परश्वध-धारी तपोधन), श्रीरामचन्द्र, बलराम (शेषांश), श्रीकृष्ण (यदुनन्दन) और कल्कि — इन दस अवतार-रूपों वाले स्वामी! हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो। यह पद्य भगवान् के दशावतारों का स्मरण कराता है।
एलालवङ्गघनसारसुगन्धितीर्थं दिव्यं वियत्सरिति हेमघटेषु पूर्णम् । धृत्वाऽऽद्य वैदिकशिखामणयः प्रहृष्टाः तिष्ठन्ति वेङ्कटपते तव सुप्रभातम् ॥ २५॥
elālavaṅgaghanasārasugandhitīrthaṃ divyaṃ viyatsariti hemaghaṭeṣu pūrṇam | dhṛtvā''dya vaidikaśikhāmaṇayaḥ prahṛṣṭāḥ tiṣṭhanti veṅkaṭapate tava suprabhātam || 25||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
वैदिक विद्वान् प्रसन्न मन से इलायची, लौंग, कर्पूर आदि सुगंधित द्रव्यों से मिश्रित पवित्र आकाश-गंगा जल को स्वर्ण-कलशों में भरकर धारण किए खड़े हैं। हे वेंकटपते! आपका सुप्रभात हो — अभिषेक की तैयारी दर्शाई गई है।
भास्वानुदेति विकचानि सरोरुहाणि सम्पूरयन्ति निनदैः ककुभो विहङ्गाः । श्रीवैष्णवास्सततमर्थितमङ्गलास्ते धामाश्रयन्ति तव वेङ्कट सुप्रभातम् ॥ २६॥
bhāsvānudeti vikacāni saroruhāṇi sampūrayanti ninadaiḥ kakubho vihaṅgāḥ | śrīvaiṣṇavāssatatamarthitamaṅgalāste dhāmāśrayanti tava veṅkaṭa suprabhātam || 26||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
सूर्योदय हो चुका है, कमल खिल उठे हैं, पक्षी अपने कलरव से दिशाओं को भर रहे हैं, और सदा मंगल की कामना करने वाले श्रीवैष्णव भक्त आपके धाम की शरण में आ रहे हैं। हे वेंकट! आपका सुप्रभात हो।
ब्रह्मादयस्सुरवरास्समहर्षयस्ते सन्तस्सनन्दनमुखास्त्वथ योगिवर्याः । धामान्तिके तव हि मङ्गलवस्तुहस्ताः श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २७॥
brahmādayassuravarāssamaharṣayaste santassanandanamukhāstvatha yogivaryāḥ | dhāmāntike tava hi maṅgalavastuhastāḥ śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 27||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
ब्रह्मा आदि श्रेष्ठ देवगण, महर्षि, सनकादि सन्त और श्रेष्ठ योगीजन — सभी अपने हाथों में मंगल-द्रव्य लिए आपके धाम के समीप उपस्थित हैं। हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो।
लक्ष्मीनिवास निरवद्यगुणैकसिन्धो संसारसागरसमुत्तरणैकसेतो । वेदान्तवेद्य निजवैभव भक्तभोग्य श्रीवेङ्कटाचलपते तव सुप्रभातम् ॥ २८॥
lakṣmīnivāsa niravadyaguṇaikasindho saṃsārasāgarasamuttaraṇaikaseto | vedāntavedya nijavaibhava bhaktabhogya śrīveṅkaṭācalapate tava suprabhātam || 28||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे लक्ष्मीनिवास, निर्दोष गुणों के एकमात्र सागर, संसार-सागर से पार उतारने के लिए सेतु-स्वरूप! हे वेदान्त से जाने जाने वाले, अपने ऐश्वर्य द्वारा भक्तों को सुख देने वाले! हे श्री वेंकटाचलपते! आपका सुप्रभात हो — यह प्रधान सुप्रभातम् खण्ड की अंतिम प्रार्थना है।
इत्थं वृषाचलपतेरिह सुप्रभातं ये मानवाः प्रतिदिनं पठितुं प्रवृत्ताः । तेषां प्रभातसमये स्मृतिरङ्गभाजां प्रज्ञां परार्थसुलभां परमां प्रसूते ॥ २९॥
itthaṃ vṛṣācalapateriha suprabhātaṃ ye mānavāḥ pratidinaṃ paṭhituṃ pravṛttāḥ | teṣāṃ prabhātasamaye smṛtiraṅgabhājāṃ prajñāṃ parārthasulabhāṃ paramāṃ prasūte || 29||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
इस प्रकार जो मनुष्य प्रतिदिन वृषाचलपति के इस सुप्रभातम् का पाठ करते हैं, उनके हृदय में प्रातःकाल के इस स्मरण से परार्थ (परमार्थ) की सुलभ, सर्वोच्च प्रज्ञा उत्पन्न होती है। यह फल-श्रुति पद्य सुप्रभातम् पाठ के आध्यात्मिक लाभ की घोषणा करता है।
कमलाकुचचूचुककुङ्कुमतो नियतारुणितातुलनीलतनो । कमलायतलोचन लोकपते विजयी भव वेङ्कटशैलपते ॥ १॥
kamalākucacūcukakuṅkumato niyatāruṇitātulanīlatano | kamalāyatalocana lokapate vijayī bhava veṅkaṭaśailapate || 1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे कमल के समान विशाल नेत्रों वाले, संसार के स्वामी! लक्ष्मी के वक्षःस्थल के कुंकुम से जिनका श्याम शरीर सदा अरुणिम आभा से रंगा रहता है, हे वेंकटशैलपते! आपकी सदा विजय हो। स्तोत्र-खण्ड का यह प्रथम पद्य विजय-कामना से आरम्भ होता है।
सचतुर्मुखषण्मुखपञ्चमुख-प्रमुखाखिलदैवतमौलिमणे । शरणागतवत्सल सारनिधे परिपालय मां वृषशैलपते ॥ २॥
sacaturmukhaṣaṇmukhapañcamukha-pramukhākhiladaivatamaulimaṇe | śaraṇāgatavatsala sāranidhe paripālaya māṃ vṛṣaśailapate || 2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
चतुर्मुख ब्रह्मा, षड्मुख कार्तिकेय, पंचमुख शिव आदि समस्त देवताओं के मुकुट-मणि स्वरूप, शरणागतों पर वात्सल्य रखने वाले, गुणों की निधि! हे वृषशैलपते! मेरा पालन कीजिए।
अतिवेलतया तव दुर्विषहैः अनुवेलकृतैरपराधशतैः । भरितं त्वरितं वृषशैलपते परया कृपया परिपाहि हरे ॥ ३॥
ativelatayā tava durviṣahaiḥ anuvelakṛtairaparādhaśataiḥ | bharitaṃ tvaritaṃ vṛṣaśailapate parayā kṛpayā paripāhi hare || 3||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अत्यधिक और निरंतर किए गए असंख्य असह्य अपराधों से भरा हुआ मैं हूँ; हे वृषशैलपते! अपनी परम कृपा से शीघ्र मेरी रक्षा कीजिए, हे हरि!
अधिवेङ्कटशैलमुदारमते-र्जनताभिमताधिकदानरतात् । परदेवतया गदितान्निगमैः कमलादयितान्न परं कलये ॥ ४॥
adhiveṅkaṭaśailamudāramate-rjanatābhimatādhikadānaratāt | paradevatayā gaditānnigamaiḥ kamalādayitānna paraṃ kalaye || 4||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उदार हृदय वाले, वेंकटाचल पर निवास करने वाले, भक्तों की अभिलाषा से भी अधिक देने में रत, वेदों द्वारा परम देवता कहे गए, लक्ष्मी के प्रिय — उनसे बढ़कर मैं किसी को नहीं मानता।
कलवेणुरवावशगोपवधू-शतकोटिवृतात्स्मरकोटिसमात् । प्रतिवल्लविकाभिमतात्सुखदात् वसुदेवसुतान्न परं कलये ॥ ५॥
kalaveṇuravāvaśagopavadhū-śatakoṭivṛtātsmarakoṭisamāt | prativallavikābhimatātsukhadāt vasudevasutānna paraṃ kalaye || 5||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
मधुर वंशी-ध्वनि से मोहित करोड़ों गोपियों से घिरे, कामदेव-सम कान्ति वाले, प्रत्येक गोपिका की अभिलाषा पूर्ण कर सुख देने वाले वसुदेव-पुत्र (श्रीकृष्ण) से बढ़कर मैं किसी को नहीं मानता — यह पद्य कृष्णावतार की माधुर्य-लीला का स्मरण करता है।
अभिरामगुणाकर दाशरथे जगदेकधनुर्धर धीरमते । रघुनायक राम रमेश विभो वरदो भव देव दयाजलधे ॥ ६॥
abhirāmaguṇākara dāśarathe jagadekadhanurdhara dhīramate | raghunāyaka rāma rameśa vibho varado bhava deva dayājaladhe || 6||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे सद्गुणों की खान, दशरथ-नन्दन, संसार में अद्वितीय धनुर्धर, धैर्यवान मन वाले, रघुकुल के नायक, राम, लक्ष्मी के स्वामी, प्रभु! हे कृपा-सागर! वर प्रदान करने वाले बनिए।
अवनीतनयाकमनीयकरं रजनीकरचारुमुखाम्बुरुहम् । रजनीचरराजतमोमिहिरं महनीयमहं रघुराममये ॥ ७॥
avanītanayākamanīyakaraṃ rajanīkaracārumukhāmburuham | rajanīcararājatamomihiraṃ mahanīyamahaṃ raghurāmamaye || 7||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिनका हाथ पृथ्वी-पुत्री सीता के लिए मनोहर है, जिनका मुख-कमल चन्द्रमा-सा सुंदर है, जो रात्रिचर राक्षसों के अंधकार को नष्ट करने वाले सूर्य के समान हैं — मैं उन महान् रघुराम की स्तुति करता हूँ।
सुमुखं सुहृदं सुलभं सुखदं स्वनुजं च सुकायममोघशरम् । अपहाय रघूद्वहमन्यमहं न कथञ्चन कञ्चन जातु भजे ॥ ८॥
sumukhaṃ suhṛdaṃ sulabhaṃ sukhadaṃ svanujaṃ ca sukāyamamoghaśaram | apahāya raghūdvahamanyamahaṃ na kathañcana kañcana jātu bhaje || 8||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
सुंदर मुख वाले, सच्चे मित्र, सुगमता से प्राप्त होने वाले, सुख देने वाले, अपने प्रिय अनुज (लक्ष्मण) सहित, सुंदर शरीर वाले, अमोघ बाण चलाने वाले रघुनाथ को छोड़कर मैं कभी किसी अन्य को नहीं भजता।
विना वेङ्कटेशं न नाथो न नाथः सदा वेङ्कटेशं स्मरामि स्मरामि । हरे वेङ्कटेश प्रसीद प्रसीद प्रियं वेङ्कटेश प्रयच्छ प्रयच्छ ॥ ९॥
vinā veṅkaṭeśaṃ na nātho na nāthaḥ sadā veṅkaṭeśaṃ smarāmi smarāmi | hare veṅkaṭeśa prasīda prasīda priyaṃ veṅkaṭeśa prayaccha prayaccha || 9||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
वेंकटेश के बिना मेरा कोई और स्वामी नहीं, कोई और स्वामी नहीं; मैं सदा वेंकटेश का ही स्मरण करता हूँ, स्मरण करता हूँ। हे हरि वेंकटेश! प्रसन्न होइए, प्रसन्न होइए। हे वेंकटेश! अपना प्रेम प्रदान कीजिए, प्रदान कीजिए।
अहं दूरतस्ते पदाम्भोजयुग्म-प्रणामेच्छयाऽऽगत्य सेवां करोमि । सकृत्सेवया नित्यसेवाफलं त्वं प्रयच्छ प्रयच्छ प्रभो वेङ्कटेश ॥ १०॥
ahaṃ dūrataste padāmbhojayugma-praṇāmecchayā''gatya sevāṃ karomi | sakṛtsevayā nityasevāphalaṃ tvaṃ prayaccha prayaccha prabho veṅkaṭeśa || 10||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
मैं दूर से ही आपके चरण-कमल-युगल में प्रणाम की इच्छा से आकर यह सेवा कर रहा हूँ; इस एक बार की सेवा से भी मुझे नित्य-सेवा का फल प्रदान कीजिए, हे प्रभु वेंकटेश!
अज्ञानिना मया दोषान् अशेषान्विहितान् हरे । क्षमस्व त्वं क्षमस्व त्वं शेषशैलशिखामणे ॥ ११॥
ajñāninā mayā doṣān aśeṣānvihitān hare | kṣamasva tvaṃ kṣamasva tvaṃ śeṣaśailaśikhāmaṇe || 11||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अज्ञानतावश मैंने अनेक अपराध किए हैं; हे शेषशैल-शिखामणे! आप उन्हें क्षमा कीजिए, क्षमा कीजिए। यह पद्य स्तोत्र-खण्ड की समापन-प्रार्थना है, जो विनम्र क्षमा-याचना से पूर्ण है।
ईशानां जगतोऽस्य वेङ्कटपतेर्विष्णोः परां प्रेयसीं तद्वक्षस्स्थलनित्यवासरसिकां तत्क्षान्तिसंवर्धिनीम् । पद्मालङ्कृतपाणिपल्लवयुगां पद्मासनस्थां श्रियं वात्सल्यादिगुणोज्ज्वलां भगवतीं वन्दे जगन्मातरम् ॥ १॥
īśānāṃ jagato'sya veṅkaṭapaterviṣṇoḥ parāṃ preyasīṃ tadvakṣassthalanityavāsarasikāṃ tatkṣāntisaṃvardhinīm | padmālaṅkṛtapāṇipallavayugāṃ padmāsanasthāṃ śriyaṃ vātsalyādiguṇojjvalāṃ bhagavatīṃ vande jaganmātaram || 1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो विष्णु-प्रिया, जगत् की परम प्रेयसी हैं, जो सदा उनके वक्षःस्थल पर निवास कर उनकी क्षमाशीलता को बढ़ाती हैं, जिनके हाथ, कोमल पल्लवों समान, कमल से सुशोभित हैं, जो कमलासन पर विराजमान हैं, वात्सल्य आदि गुणों से देदीप्यमान भगवती जगन्माता श्री को मैं वन्दन करता हूँ। यह प्रपत्ति-खण्ड का ध्यान-श्लोक है।
श्रीमन् कृपाजलनिधे कृतसर्वलोक सर्वज्ञ शक्त नतवत्सल सर्वशेषिन् । स्वामिन् सुशील सुलभाश्रितपारिजात श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ २॥
śrīman kṛpājalanidhe kṛtasarvaloka sarvajña śakta natavatsala sarvaśeṣin | svāmin suśīla sulabhāśritapārijāta śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे श्रीमन्, कृपा-सागर, समस्त लोकों के रचयिता, सर्वज्ञ, सामर्थ्यवान्, नत जनों पर वत्सल, सबके स्वामी! हे सुशील, शरणागतों के लिए सुलभ कल्पवृक्ष! मैं श्री वेंकटेश के दोनों चरणों की शरण ग्रहण करता हूँ।
आनूपुरार्पितसुजातसुगन्धिपुष्प-सौरभ्यसौरभकरौ समसन्निवेशौ । सौम्यौ सदाऽनुभवनेऽपि नवानुभाव्यौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ३॥
ānūpurārpitasujātasugandhipuṣpa-saurabhyasaurabhakarau samasanniveśau | saumyau sadā'nubhavane'pi navānubhāvyau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 3||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
नूपुरों के समीप रखे ताज़े सुगन्धित पुष्पों की सुवास से सुरभित, समान रूप से सजे, स्वभाव से सौम्य, फिर भी हर बार अनुभव करने पर नवीन आनंद देने वाले — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
सद्योविकासिसमुदित्वरसान्द्रराग-सौरभ्यनिर्भरसरोरुहसाम्यवार्ताम् । सम्यक्षु साहसपदेषु विलेखयन्तौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ४॥
sadyovikāsisamuditvarasāndrarāga-saurabhyanirbharasaroruhasāmyavārtām | samyakṣu sāhasapadeṣu vilekhayantau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 4||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अभी-अभी खिले, गहरे लाल रंग की सुगंध से भरपूर कमल की समानता के दुःसाहसिक दावे को (उसी दावे के भीतर ही) तत्काल खारिज कर देने वाले — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
रेखामयध्वजसुधाकलशातपत्र वज्राङ्कुशाम्बुरुहकल्पकशङ्खचक्रैः । भव्यैरलङ्कृततलौ परतत्त्वचिन्हैः श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ५॥
rekhāmayadhvajasudhākalaśātapatra vajrāṅkuśāmburuhakalpakaśaṅkhacakraiḥ | bhavyairalaṅkṛtatalau paratattvacinhaiḥ śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 5||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
रेखा से अंकित ध्वजा, अमृत-कलश, छत्र, वज्र, अंकुश, कमल, कल्पवृक्ष, शंख और चक्र जैसे परम तत्त्व के मंगल चिह्नों से जिनके तल भव्य रूप से सुशोभित हैं — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
ताम्रोदरद्युतिपराजितपद्मरागौ बाह्यैर्महोभिरभिभूतमहेन्द्रनीलौ । उद्यन्नखांशुभिरुदस्तशशाङ्कभासौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ६॥
tāmrodaradyutiparājitapadmarāgau bāhyairmahobhirabhibhūtamahendranīlau | udyannakhāṃśubhirudastaśaśāṅkabhāsau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 6||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिनकी लालिमा-युक्त कान्ति ने पद्मराग मणि को भी परास्त कर दिया है, जो बाहरी तेज से नीलमणि को भी दबा देते हैं, जिनके उभरते हुए नखों की किरणें चन्द्रमा की शोभा को भी फीका कर देती हैं — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
सप्रेमभीति कमलाकरपल्लवाभ्यां संवाहनेऽपि सपदि क्लममादधानौ । कान्ताववाङ्ग्मनसगोचरसौकुमार्यौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ७॥
sapremabhīti kamalākarapallavābhyāṃ saṃvāhane'pi sapadi klamamādadhānau | kāntāvavāṅgmanasagocarasaukumāryau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 7||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
प्रेम और भय के साथ लक्ष्मी के कोमल कर-कमलों से चरण-संवाहन (मालिश) होने पर भी मानो तत्क्षण थकान अनुभव करने वाले, वाणी और मन से भी परे उनकी अत्यंत कोमलता — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
लक्ष्मीमहीतदनुरूपनिजानुभाव-नीलादिदिव्यमहिषीकरपल्लवानाम् । आरुण्यसङ्क्रमणतः किल सान्द्ररागौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ८॥
lakṣmīmahītadanurūpanijānubhāva-nīlādidivyamahiṣīkarapallavānām | āruṇyasaṅkramaṇataḥ kila sāndrarāgau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 8||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
लक्ष्मी, भूदेवी तथा उनके अनुरूप अन्य दिव्य महिषियों (नीला देवी आदि) के करकमलों के अनुभव से उन चरणों में जो लालिमा संक्रमित होकर सघन हो गई है — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
नित्यानमद्विधिशिवादिकिरीटकोटि-प्रत्युप्तदीप्तनवरत्नमहःप्ररोहैः । नीराजनाविधिमुदारमुपादधानौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ९॥
nityānamadvidhiśivādikirīṭakoṭi-pratyuptadīptanavaratnamahaḥprarohaiḥ | nīrājanāvidhimudāramupādadhānau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 9||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
नित्य प्रणाम करने वाले ब्रह्मा, शिव आदि के मुकुटों में जड़े दीप्तिमान नवरत्नों की किरणों से उदार नीराजन (आरती) विधि सम्पन्न करने वाले — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
विष्णोः पदे परम इत्युदितप्रशंसौ यौ मध्व उत्स इति भोग्यतयाऽप्युपात्तौ । भूयस्तथेति तव पाणितलप्रदिष्टौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १०॥
viṣṇoḥ pade parama ityuditapraśaṃsau yau madhva utsa iti bhogyatayā'pyupāttau | bhūyastatheti tava pāṇitalapradiṣṭau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 10||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो वेद में 'विष्णोः पदे परमे' कहकर परम पद के रूप में स्तुत हैं, जिन्हें 'मधु का स्रोत' कहकर आस्वाद्य रूप में भी वर्णित किया गया है, और जिन्हें आपने स्वयं अपने ही हाथ से बार-बार 'यही सत्य है' कहकर दिखलाया — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
पार्थाय तत्सदृशसारथिना त्वयैव यौ दर्शितौ स्वचरणौ शरणं व्रजेति । भूयोऽपि मह्यमिह तौ करदर्शितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ ११॥
pārthāya tatsadṛśasārathinā tvayaiva yau darśitau svacaraṇau śaraṇaṃ vrajeti | bhūyo'pi mahyamiha tau karadarśitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 11||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिन्हें आपने स्वयं, सारथी के रूप में अर्जुन के समान सुहृद बनकर, 'इन चरणों की शरण में जाओ' कहकर दिखाया था, वही चरण अब यहाँ भी मुझे अपने ही हाथ से दिखाए गए हैं — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
मन्मूर्ध्नि कालियफणे विकटाटवीषु श्रीवेङ्कटाद्रिशिखरे शिरसि श्रुतीनाम् । चित्तेऽप्यनन्यमनसां सममाहितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १२॥
manmūrdhni kāliyaphaṇe vikaṭāṭavīṣu śrīveṅkaṭādriśikhare śirasi śrutīnām | citte'pyananyamanasāṃ samamāhitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 12||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो मेरे मस्तक पर, कालिय-नाग के फणों पर, भयानक वनों में, वेंकटाद्रि के शिखर पर, और श्रुतियों (वेदों) के शिरोभाग पर समान रूप से प्रतिष्ठित हैं, तथा अनन्यचित्त भक्तों के हृदय में भी सदा स्थिर हैं — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
अम्लानहृष्यदवनीतलकीर्णपुष्पौ श्रीवेङ्कटाद्रिशिखराभरणायमानौ । आनन्दिताखिलमनोनयनौ तवैतौ श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १३॥
amlānahṛṣyadavanītalakīrṇapuṣpau śrīveṅkaṭādriśikharābharaṇāyamānau | ānanditākhilamanonayanau tavaitau śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 13||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिन पर धरती अनवरत, हर्षपूर्वक ताज़े पुष्प बिखेरती है, जो वेंकटाद्रि के शिखर के आभूषण के समान सुशोभित हैं, समस्त प्राणियों के मन और नेत्रों को आनंदित करने वाले — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
प्रायः प्रपन्नजनताप्रथमावगाह्यौ मातुस्स्तनाविव शिशोरमृतायमानौ । प्राप्तौ परस्परतुलामतुलान्तरौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १४॥
prāyaḥ prapannajanatāprathamāvagāhyau mātusstanāviva śiśoramṛtāyamānau | prāptau parasparatulāmatulāntarau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 14||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
शरणागत जनों द्वारा सबसे पहले अनुभव किए जाने वाले, माता के स्तन के समान शिशु के लिए अमृतमय, तथा परस्पर अतुलनीय होते हुए भी एक-दूसरे की तुलना को प्राप्त — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।
सत्त्वोत्तरैस्सततसेव्यपदाम्बुजेन संसारतारकदयार्द्र दृगञ्चलेन । सौम्योपयन्तृमुनिना मम दर्शितौ ते श्रीवेङ्कटेशचरणौ शरणं प्रपद्ये ॥ १५॥
sattvottaraissatatasevyapadāmbujena saṃsāratārakadayārdra dṛgañcalena | saumyopayantṛmuninā mama darśitau te śrīveṅkaṭeśacaraṇau śaraṇaṃ prapadye || 15||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
सत्पुरुषों द्वारा सदा सेवित पद्म-सम चरण-कमल वाले, संसार-सागर से तारने के लिए करुणा-सिक्त कोर वाली दृष्टि रखने वाले, सौम्य आचार्य द्वारा मुझे दिखाए गए — श्री वेंकटेश के उन दोनों चरणों की मैं शरण ग्रहण करता हूँ। यहाँ भक्त अपने गुरु की कृपा को स्मरण करता है, जिसने उसे भगवत्-चरणों का दर्शन कराया।
श्रीश श्रिया घटिकया त्वदुपायभावे प्राप्ये त्वयि स्वयमुपेयतया स्फुरन्त्या । नित्याश्रिताय निरवद्यगुणाय तुभ्यं स्यां किङ्करो वृषगिरीश न जातु मह्यम् ॥ १६॥
śrīśa śriyā ghaṭikayā tvadupāyabhāve prāpye tvayi svayamupeyatayā sphurantyā | nityāśritāya niravadyaguṇāya tubhyaṃ syāṃ kiṅkaro vṛṣagirīśa na jātu mahyam || 16||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे श्रीश! लक्ष्मी के माध्यम से ही प्राप्य आप में मुझे सदा उपाय और उपेय दोनों रूप में स्फुरित स्थान मिले। हे निर्दोष गुण वाले, नित्य आश्रितों के स्वामी! हे वृषगिरीश! मैं सदा आपका ही किंकर (सेवक) रहूँ, कभी किसी और का नहीं। यह प्रपत्ति-खण्ड का समापन पद्य है।
श्रियः कान्ताय कल्याणनिधये निधयेऽर्थिनां श्रीवेङ्कटनिवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ १॥
śriyaḥ kāntāya kalyāṇanidhaye nidhaye'rthināṃ śrīveṅkaṭanivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
लक्ष्मी के प्रियतम, कल्याण की निधि, याचकों के आश्रयदाता, श्री वेंकट-निवास श्रीनिवास का मंगल हो! यहाँ से मंगलाशासन-खण्ड आरम्भ होता है, जिसमें प्रत्येक पद्य भगवान् के लिए 'मंगलम्' की कामना के साथ समाप्त होता है।
लक्ष्मी सविभ्रमालोकसुभ्रूविभ्रमचक्षुषे चक्षुषे सर्वलोकानां वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ २॥
lakṣmī savibhramālokasubhrūvibhramacakṣuṣe cakṣuṣe sarvalokānāṃ veṅkaṭeśāya maṅgalam || 2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
लक्ष्मी की चंचल भौंहों के विलास से सुशोभित, समस्त लोकों के लिए नेत्र-स्वरूप वेंकटेश का मंगल हो! भगवान् की दृष्टि ही सम्पूर्ण जगत् की दृष्टि है, ऐसा भाव इस पद्य में व्यक्त है।
श्रीवेङ्कटाद्रिशृङ्गाग्रमङ्गलाभरणाङ्घ्रये मङ्गलानां निवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ ३॥
śrīveṅkaṭādriśṛṅgāgramaṅgalābharaṇāṅghraye maṅgalānāṃ nivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 3||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
वेंकटाद्रि के शिखर पर मंगल आभूषणों से सुशोभित चरणों वाले, मंगलों के निवास, श्रीनिवास का मंगल हो!
सर्वावयवसौन्दर्यसम्पदा सर्वचेतसां सदा सम्मोहनायास्तु वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ४॥
sarvāvayavasaundaryasampadā sarvacetasāṃ sadā sammohanāyāstu veṅkaṭeśāya maṅgalam || 4||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अपने प्रत्येक अंग की सौंदर्य-सम्पदा से समस्त प्राणियों के मन को सदा मोहित करने वाले वेंकटेश का मंगल हो!
नित्याय निरवद्याय सत्यानन्दचिदात्मने सर्वान्तरात्मने श्रीमद्वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ५॥
nityāya niravadyāya satyānandacidātmane sarvāntarātmane śrīmadveṅkaṭeśāya maṅgalam || 5||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
नित्य, निर्दोष, सत्य-आनंद-चित् स्वरूप, समस्त प्राणियों के अन्तरात्मा — ऐसे श्रीमान् वेंकटेश का मंगल हो!
स्वतस्सर्वविदे सर्वशक्तये सर्वशेषिणे सुलभाय सुशीलाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ६॥
svatassarvavide sarvaśaktaye sarvaśeṣiṇe sulabhāya suśīlāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 6||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
स्वभाव से ही सर्वज्ञ, सर्वशक्तिमान्, सबके स्वामी, फिर भी सुलभ और सुशील वेंकटेश का मंगल हो — यह गुण-विरोधाभास ही भगवान् की महिमा दर्शाता है।
परस्मै ब्रह्मणे पूर्णकामाय परमात्मने प्रयुञ्जे परतत्त्वाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ७॥
parasmai brahmaṇe pūrṇakāmāya paramātmane prayuñje paratattvāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 7||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
परब्रह्म, पूर्णकाम, परमात्मा, परतत्त्व-स्वरूप — ऐसे वेंकटेश का मंगल हो, जिनका मैं निरंतर ध्यान करता हूँ।
आकालतत्त्वमश्रान्तं आत्मनामनुपश्यतां अतृप्त्यमृतरूपाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ८॥
ākālatattvamaśrāntaṃ ātmanāmanupaśyatāṃ atṛptyamṛtarūpāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 8||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो सदा-सर्वदा आत्म-तत्त्व का साक्षात्कार करने वालों के लिए अक्षय अमृत-स्वरूप हैं, ऐसे वेंकटेश का मंगल हो — यह पद्य भगवान् को शाश्वत सत्य के रूप में दर्शाता है।
प्रायस्स्वचरणौ पुंसां शरण्यत्वेन पाणिना कृपयाऽऽदिशते श्रीमद्वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ९॥
prāyassvacaraṇau puṃsāṃ śaraṇyatvena pāṇinā kṛpayā''diśate śrīmadveṅkaṭeśāya maṅgalam || 9||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
अपने ही हाथ से कृपापूर्वक मनुष्यों को शरण के रूप में अपने चरण-युगल का संकेत देने वाले श्रीमान् वेंकटेश का मंगल हो!
दयामृत तरङ्गिण्यास्तरङ्गैरिव शीतलैः अपाङ्गैः सिञ्चते विश्वं वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ १०॥
dayāmṛta taraṅgiṇyāstaraṅgairiva śītalaiḥ apāṅgaiḥ siñcate viśvaṃ veṅkaṭeśāya maṅgalam || 10||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
दया-अमृत की नदी की शीतल तरंगों के समान अपने करुणा-भरे कटाक्षों से समस्त विश्व को सींचने वाले वेंकटेश का मंगल हो!
स्रग्भूषाम्बरहेतीनां सुषमावहमूर्तये सर्वार्तिशमनायास्तु वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ ११॥
sragbhūṣāmbarahetīnāṃ suṣamāvahamūrtaye sarvārtiśamanāyāstu veṅkaṭeśāya maṅgalam || 11||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
माला, आभूषण और आयुधों से शोभायमान, समस्त पीड़ाओं को शमन करने वाले वेंकटेश का मंगल हो!
श्रीवैकुण्ठविरक्ताय स्वामिपुष्करिणीतटे रमया रममाणाय वेङ्कटेशाय मङ्गलम् ॥ १२॥
śrīvaikuṇṭhaviraktāya svāmipuṣkariṇītaṭe ramayā ramamāṇāya veṅkaṭeśāya maṅgalam || 12||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
वैकुण्ठ को त्यागकर स्वामी पुष्करिणी के तट पर लक्ष्मी के साथ विहार करने वाले वेंकटेश का मंगल हो — भगवान् ने भक्तों के कल्याण हेतु ही अपना दिव्य धाम छोड़कर भूलोक में निवास किया।
श्रीमत्सुन्दरजामातृमुनिमानसवासिने सर्वलोकनिवासाय श्रीनिवासाय मङ्गलम् ॥ १३॥
śrīmatsundarajāmātṛmunimānasavāsine sarvalokanivāsāya śrīnivāsāya maṅgalam || 13||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
सुंदर जामातृ मुनि (आचार्य) के हृदय में निवास करने वाले, समस्त लोकों के आश्रय, श्रीनिवास का मंगल हो — यह पद्य उस आचार्य-परम्परा की भक्ति का स्मरण कराता है जिसने भगवान् को हृदय में सदा धारण किया।
मङ्गलाशासनपरैर्मदाचार्य पुरोगमैः सर्वैश्च पूर्वैराचार्यैः सत्कृतायास्तु मङ्गलम् ॥ १४॥
maṅgalāśāsanaparairmadācārya purogamaiḥ sarvaiśca pūrvairācāryaiḥ satkṛtāyāstu maṅgalam || 14||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो सदा अपने मंगल-आशासन में तत्पर, अपने आचार्य को अग्रणी मानने वाले, तथा समस्त पूर्ववर्ती आचार्यों द्वारा सम्मानित हुए हैं — ऐसे भगवान् का मंगल हो! इस अंतिम पद्य के साथ सम्पूर्ण सुप्रभातम्-स्तोत्र भगवान् के प्रति मंगल-कामना के साथ पूर्ण होता है।
Frequently Asked Questions
What is the Venkateswara Suprabhatam?
The Venkateswara Suprabhatam is a sacred Hindu devotional hymn (stotram) dedicated to Venkateswara. VedKosh provides its complete text in Hindi and English with transliteration for regional readers.
What are the benefits of reciting the Venkateswara Suprabhatam?
Reciting the Venkateswara Suprabhatam with devotion is traditionally believed to invoke the grace of Venkateswara, calm and focus the mind, and create an auspicious, sattvic atmosphere. It is practised as an act of bhakti (devotion) rather than for any guaranteed material outcome.
When should the Venkateswara Suprabhatam be recited?
The Venkateswara Suprabhatam can be recited during daily morning or evening worship of Venkateswara, and especially on the deity's sacred days and festivals. A clean, quiet space and a steady, devotional mind are the main requirements.
अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न
वेंकटेश्वर सुप्रभातम् क्या है?
वेंकटेश्वर सुप्रभातम् वेंकटेश्वर को समर्पित एक पवित्र हिन्दू भक्ति स्तोत्र है। वेदकोश पर इसका पूर्ण पाठ हिंदी और अंग्रेज़ी में (क्षेत्रीय पाठकों हेतु लिप्यंतरण सहित) उपलब्ध है।
वेंकटेश्वर सुप्रभातम् के पाठ के क्या लाभ माने जाते हैं?
वेंकटेश्वर सुप्रभातम् का श्रद्धापूर्वक पाठ वेंकटेश्वर की कृपा का आह्वान करता है, मन को शांत व एकाग्र करता है और शुभ, सात्विक वातावरण बनाता है। इसे किसी निश्चित भौतिक फल की गारंटी के रूप में नहीं, बल्कि भक्ति-भाव से किया जाता है।
वेंकटेश्वर सुप्रभातम् का पाठ कब करना चाहिए?
वेंकटेश्वर सुप्रभातम् का पाठ वेंकटेश्वर की प्रातः या संध्या पूजा में, तथा विशेषकर देवता के पवित्र दिनों व पर्वों पर किया जा सकता है। स्वच्छ, शांत स्थान और स्थिर भक्ति-भाव ही मुख्य आवश्यकता है।
Updated for 2026
2026 के लिए अद्यतन