
Purusha Suktam
From Rigveda (10.90)
English Transliteration
Om Purusha Suktam
Sahasra-Shiirssaa Purussah Sahasra-Akssah Sahasra-Paat | Sa Bhuumim Vishvato Vrtva-Atyatisstthad-Dasha-Angulam ||1||
Purussa Evedam Sarvam Yad-Bhuutam Yacca Bhavyam | Uta-Amrtatvasyeshaano Yad-Annena-Ati-Rohati ||2||
Etaavaanasya Mahima-Ato Jyaayaash-Ca Puurussah | Paado-Asya Vishvaa Bhuutaani Tri-Paad-Asya-Amrtam Divi ||3||
Tri-Paad-Uurdhva Udait-Puurussah Paado-Asyeha-Abhavat-Punah | Tato Vissvang Vyakraamat-Saashana-Anashane Abhi ||4||
Tasmaad-Viraadda-Jaayata Viraajo Adhi Puurussah | Sa Jaato Atyaricyata Pashcaad-Bhuumim-Atho Purah ||5||
Yat-Purussenna Havissaa Devaa Yajnyam-Atanvata | Vasanto Asya-Asiida-Ajyam Griissma Idhmah Sharad-Havih ||6||
Tam Yajnyam Barhissi Pra-Ukssan-Purussam Jaatam-Agratah | Tena Devaa Ayajanta Saadhyaa Rssayash-Ca Ye ||7||
Tasmaad-Yajnyaat-Sarvahutah Sambhrtam Prssadaajyam | Pashuun-Taashcakre Vaayavyaan-Aarannyaan Graamyaash-Ca Ye ||8||
Tasmaad-Yajnyaat-Sarvahuta Rcah Saamaani Jajnyire | Chandaamsi Jajnyire Tasmaad-Yajus-Tasmaad-Ajaayata ||9||
Tasmaad-Ashvaa Ajaayanta Ye Ke Cobhayaadatah | Gaavo Ha Jajnyire Tasmaat Tasmaaj-Jaataa Ajaa-Vayah ||10||
Yat-Purussam Vyadadhuh Katidhaa Vyakalpayan | Mukham Kimasya Kau Baahuu Kaa Uuruu Paadaa Ucyete ||11||
Braahmanno-Asya Mukham-Aasiid Baahuu Raajanyah Krtah | Uuruu Tad-Asya Yad-Vaishyah Padbhyaam Shuudro Ajaayata ||12||
Candramaa Manaso Jaatash-Cakssoh Suuryo Ajaayata | Mukhaad-Indrash-Ca-Agnish-Ca Praannaad-Vaayur-Ajaayata ||13||
Naabhyaa Aasiid-Antarikssam Shiirssnno Dyauh Samavartata | Padbhyaam Bhuumir-Dishah Shrotraat-Tathaa Lokaa Akalpayan ||14||
Saptaasyaasan Paridhayas-Trih Sapta Samidhah Krtaah | Devaa Yadyajnyam Tanvaanaa Abadhnan-Purussam Pashum ||15||
Yajnyena Yajnyam-Ayajanta Devaas-Taani Dharmaanni Prathamaanyaasan | Te Ha Naakam Mahimaanah Sa-Canta Yatra Puurve Saadhyaah Santi Devaah ||16||Verse-by-Verse Meaning
Tap “Show meaning” under any verse to read its meaning.
सहस्रशीर्षा पुरुषः सहस्राक्षः सहस्रपात् । स भूमिं विश्वतो वृत्वात्यतिष्ठद्दशाङुलम् ॥१॥
Sahasra-Shiirssaa Purussah Sahasra-Akssah Sahasra-Paat | Sa Bhuumim Vishvato Vrtva-Atyatisstthad-Dasha-Angulam ||1||
Show meaningHide meaning
The cosmic Purusha has a thousand heads, a thousand eyes, and a thousand feet. Having encompassed the whole earth on every side, he still extends ten fingers' breadth beyond it. Traditionally this is understood to mean that he transcends the entire visible creation.
पुरुष एवेदं सर्वं यद्भूतं यच्च भव्यम् । उतामृतत्वस्येशानो यदन्नेनातिरोहति ॥२॥
Purussa Evedam Sarvam Yad-Bhuutam Yacca Bhavyam | Uta-Amrtatvasyeshaano Yad-Annena-Ati-Rohati ||2||
Show meaningHide meaning
All this — whatever has existed and whatever is yet to come — is this Purusha alone. He is the lord of immortality, for even as creation grows through food and sustenance, he continues to transcend it.
एतावानस्य महिमातो ज्यायाँश्च पूरुषः । पादोऽस्य विश्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवि ॥३॥
Etaavaanasya Mahima-Ato Jyaayaash-Ca Puurussah | Paado-Asya Vishvaa Bhuutaani Tri-Paad-Asya-Amrtam Divi ||3||
Show meaningHide meaning
Such is his greatness, yet the Purusha is greater still. All created beings together form but one quarter of him; the remaining three quarters, imperishable, abide in the highest heaven.
त्रिपादूर्ध्व उदैत्पूरुषः पादोऽस्येहाभवत्पुनः । ततो विष्वङ् व्यक्रामत्साशनानशने अभि ॥४॥
Tri-Paad-Uurdhva Udait-Puurussah Paado-Asyeha-Abhavat-Punah | Tato Vissvang Vyakraamat-Saashana-Anashane Abhi ||4||
Show meaningHide meaning
Three quarters of the Purusha rose upward into the transcendent realm, while one quarter again appeared here below. From there he spread out in every direction, pervading both the sentient beings that take food and the insentient things that do not.
तस्माद्विराळजायत विराजो अधि पूरुषः । स जातो अत्यरिच्यत पश्चाद्भूमिमथो पुरः ॥५॥
Tasmaad-Viraadda-Jaayata Viraajo Adhi Puurussah | Sa Jaato Atyaricyata Pashcaad-Bhuumim-Atho Purah ||5||
Show meaningHide meaning
From that Purusha, Viraj — the manifest form of creation — was born, and from Viraj the Purusha again came forth. As soon as he was born, he extended himself so widely that he reached beyond the earth, behind and before, in every direction.
यत्पुरुषेण हविषा देवा यज्ञमतन्वत । वसन्तो अस्यासीदाज्यं ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः ॥६॥
Yat-Purussenna Havissaa Devaa Yajnyam-Atanvata | Vasanto Asya-Asiida-Ajyam Griissma Idhmah Sharad-Havih ||6||
Show meaningHide meaning
When the gods performed the great sacrifice with the Purusha himself as the offering, spring became its clarified butter, summer became its kindling wood, and autumn became the oblation.
तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन्पुरुषं जातमग्रतः । तेन देवा अयजन्त साध्या ऋषयश्च ये ॥७॥
Tam Yajnyam Barhissi Pra-Ukssan-Purussam Jaatam-Agratah | Tena Devaa Ayajanta Saadhyaa Rssayash-Ca Ye ||7||
Show meaningHide meaning
That Purusha, born in the very beginning, was consecrated as the sacrifice upon the sacred grass. Through him the gods, the Sadhya deities, and the sages performed their worship.
तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः सम्भृतं पृषदाज्यम् । पशून्ताँश्चक्रे वायव्यानारण्यान् ग्राम्याश्च ये ॥८॥
Tasmaad-Yajnyaat-Sarvahutah Sambhrtam Prssadaajyam | Pashuun-Taashcakre Vaayavyaan-Aarannyaan Graamyaash-Ca Ye ||8||
Show meaningHide meaning
From that all-embracing sacrifice, curd mixed with clarified butter was gathered. From it were fashioned the creatures of the air, the animals of the forest, and those that dwell in villages.
तस्माद्यज्ञात्सर्वहुत ऋचः सामानि जज्ञिरे । छन्दांसि जज्ञिरे तस्माद्यजुस्तस्मादजायत ॥९॥
Tasmaad-Yajnyaat-Sarvahuta Rcah Saamaani Jajnyire | Chandaamsi Jajnyire Tasmaad-Yajus-Tasmaad-Ajaayata ||9||
Show meaningHide meaning
From that all-embracing sacrifice were born the verses of the Rig and the chants of the Sama. From it the sacred metres arose, and from it the Yajus too came into being.
तस्मादश्वा अजायन्त ये के चोभयादतः । गावो ह जज्ञिरे तस्मात् तस्माज्जाता अजावयः ॥१०॥
Tasmaad-Ashvaa Ajaayanta Ye Ke Cobhayaadatah | Gaavo Ha Jajnyire Tasmaat Tasmaaj-Jaataa Ajaa-Vayah ||10||
Show meaningHide meaning
From him were born horses and all creatures that have teeth in both the upper and lower jaws. From him were born cattle, and from him too came goats and sheep.
यत्पुरुषं व्यदधुः कतिधा व्यकल्पयन् । मुखं किमस्य कौ बाहू का ऊरू पादा उच्येते ॥११॥
Yat-Purussam Vyadadhuh Katidhaa Vyakalpayan | Mukham Kimasya Kau Baahuu Kaa Uuruu Paadaa Ucyete ||11||
Show meaningHide meaning
When they divided the Purusha, into how many parts did they arrange him? What became his mouth, what his two arms, what are called his two thighs, and what his two feet?
ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीद् बाहू राजन्यः कृतः । ऊरू तदस्य यद्वैश्यः पद्भ्यां शूद्रो अजायत ॥१२॥
Braahmanno-Asya Mukham-Aasiid Baahuu Raajanyah Krtah | Uuruu Tad-Asya Yad-Vaishyah Padbhyaam Shuudro Ajaayata ||12||
Show meaningHide meaning
The Brahmin was symbolically his mouth, the Kshatriya was fashioned from his two arms, the Vaishya from his two thighs, and the Shudra was born from his two feet. Traditionally understood as depicting the different social functions as limbs of one single cosmic body, this is a symbolic statement of the unity and mutual interdependence of all creation, each part serving the whole.
चन्द्रमा मनसो जातश्चक्षोः सूर्यो अजायत । मुखादिन्द्रश्चाग्निश्च प्राणाद्वायुरजायत ॥१३॥
Candramaa Manaso Jaatash-Cakssoh Suuryo Ajaayata | Mukhaad-Indrash-Ca-Agnish-Ca Praannaad-Vaayur-Ajaayata ||13||
Show meaningHide meaning
From the mind of the Purusha the moon was born, and from his eye the sun came forth. From his mouth arose Indra and Agni, and from his vital breath arose Vayu.
नाभ्या आसीदन्तरिक्षं शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत । पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात्तथा लोकाँ अकल्पयन् ॥१४॥
Naabhyaa Aasiid-Antarikssam Shiirssnno Dyauh Samavartata | Padbhyaam Bhuumir-Dishah Shrotraat-Tathaa Lokaa Akalpayan ||14||
Show meaningHide meaning
From his navel came the mid-region of space, from his head the heavens took form. From his feet came the earth, and from his ears the directions arose — thus the gods fashioned all the worlds.
सप्तास्यासन् परिधयस्त्रिः सप्त समिधः कृताः । देवा यद्यज्ञं तन्वाना अबध्नन्पुरुषं पशुम् ॥१५॥
Saptaasyaasan Paridhayas-Trih Sapta Samidhah Krtaah | Devaa Yadyajnyam Tanvaanaa Abadhnan-Purussam Pashum ||15||
Show meaningHide meaning
There were seven enclosing sticks for that sacrificial fire, and thrice seven — twenty-one — fuel-sticks were prepared. As the gods performed the sacrifice, they bound the Purusha as the sacrificial offering.
यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवास्तानि धर्माणि प्रथमान्यासन् । ते ह नाकं महिमानः सचन्त यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः ॥१६॥
Yajnyena Yajnyam-Ayajanta Devaas-Taani Dharmaanni Prathamaanyaasan | Te Ha Naakam Mahimaanah Sa-Canta Yatra Puurve Saadhyaah Santi Devaah ||16||
Show meaningHide meaning
With the sacrifice, the gods worshipped the very principle of sacrifice — these became the first sacred laws ever established. They, the great ones, indeed reached that celestial realm, where the ancient Sadhya deities dwell.

पुरुष सूक्तम्
ऋग्वेद (१०.९०) से
Sanskrit Lyrics (मूल पाठ)
ॐ पुरुष सूक्तम्
सहस्रशीर्षा पुरुषः सहस्राक्षः सहस्रपात् । स भूमिं विश्वतो वृत्वात्यतिष्ठद्दशाङुलम् ॥१॥
पुरुष एवेदं सर्वं यद्भूतं यच्च भव्यम् । उतामृतत्वस्येशानो यदन्नेनातिरोहति ॥२॥
एतावानस्य महिमातो ज्यायाँश्च पूरुषः । पादोऽस्य विश्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवि ॥३॥
त्रिपादूर्ध्व उदैत्पूरुषः पादोऽस्येहाभवत्पुनः । ततो विष्वङ् व्यक्रामत्साशनानशने अभि ॥४॥
तस्माद्विराळजायत विराजो अधि पूरुषः । स जातो अत्यरिच्यत पश्चाद्भूमिमथो पुरः ॥५॥
यत्पुरुषेण हविषा देवा यज्ञमतन्वत । वसन्तो अस्यासीदाज्यं ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः ॥६॥
तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन्पुरुषं जातमग्रतः । तेन देवा अयजन्त साध्या ऋषयश्च ये ॥७॥
तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः सम्भृतं पृषदाज्यम् । पशून्ताँश्चक्रे वायव्यानारण्यान् ग्राम्याश्च ये ॥८॥
तस्माद्यज्ञात्सर्वहुत ऋचः सामानि जज्ञिरे । छन्दांसि जज्ञिरे तस्माद्यजुस्तस्मादजायत ॥९॥
तस्मादश्वा अजायन्त ये के चोभयादतः । गावो ह जज्ञिरे तस्मात् तस्माज्जाता अजावयः ॥१०॥
यत्पुरुषं व्यदधुः कतिधा व्यकल्पयन् । मुखं किमस्य कौ बाहू का ऊरू पादा उच्येते ॥११॥
ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीद् बाहू राजन्यः कृतः । ऊरू तदस्य यद्वैश्यः पद्भ्यां शूद्रो अजायत ॥१२॥
चन्द्रमा मनसो जातश्चक्षोः सूर्यो अजायत । मुखादिन्द्रश्चाग्निश्च प्राणाद्वायुरजायत ॥१३॥
नाभ्या आसीदन्तरिक्षं शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत । पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात्तथा लोकाँ अकल्पयन् ॥१४॥
सप्तास्यासन् परिधयस्त्रिः सप्त समिधः कृताः । देवा यद्यज्ञं तन्वाना अबध्नन्पुरुषं पशुम् ॥१५॥
यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवास्तानि धर्माणि प्रथमान्यासन् । ते ह नाकं महिमानः सचन्त यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः ॥१६॥श्लोक अर्थ सहित — श्लोक दर श्लोक
हर श्लोक के नीचे “अर्थ देखें” दबाकर उसका भावार्थ पढ़ें।
सहस्रशीर्षा पुरुषः सहस्राक्षः सहस्रपात् । स भूमिं विश्वतो वृत्वात्यतिष्ठद्दशाङुलम् ॥१॥
Sahasra-Shiirssaa Purussah Sahasra-Akssah Sahasra-Paat | Sa Bhuumim Vishvato Vrtva-Atyatisstthad-Dasha-Angulam ||1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
वह परम पुरुष सहस्र शिरों वाला, सहस्र नेत्रों वाला और सहस्र चरणों वाला है। उसने इस सम्पूर्ण भूमि को चारों ओर से घेरकर भी दस अंगुल आगे तक व्याप्त कर रखा है। परम्परागत रूप से इसका अर्थ यह लिया जाता है कि वह इस दृश्य सृष्टि से भी परे, अनन्त है।
पुरुष एवेदं सर्वं यद्भूतं यच्च भव्यम् । उतामृतत्वस्येशानो यदन्नेनातिरोहति ॥२॥
Purussa Evedam Sarvam Yad-Bhuutam Yacca Bhavyam | Uta-Amrtatvasyeshaano Yad-Annena-Ati-Rohati ||2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
यह सम्पूर्ण जगत् — जो हो चुका है और जो आगे होने वाला है, वह सब यह पुरुष ही है। वह अमरत्व का स्वामी है, क्योंकि सृष्टि के अन्न-रूप विस्तार के माध्यम से भी वह उससे परे बढ़ता रहता है।
एतावानस्य महिमातो ज्यायाँश्च पूरुषः । पादोऽस्य विश्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवि ॥३॥
Etaavaanasya Mahima-Ato Jyaayaash-Ca Puurussah | Paado-Asya Vishvaa Bhuutaani Tri-Paad-Asya-Amrtam Divi ||3||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उसकी महिमा इतनी है, फिर भी पुरुष उससे भी बड़ा है। इस समस्त दृश्य सृष्टि के सारे प्राणी उसका केवल एक चरण हैं, शेष तीन चरण द्युलोक में अमृत रूप में स्थित हैं।
त्रिपादूर्ध्व उदैत्पूरुषः पादोऽस्येहाभवत्पुनः । ततो विष्वङ् व्यक्रामत्साशनानशने अभि ॥४॥
Tri-Paad-Uurdhva Udait-Puurussah Paado-Asyeha-Abhavat-Punah | Tato Vissvang Vyakraamat-Saashana-Anashane Abhi ||4||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उस पुरुष के तीन चरण ऊर्ध्व लोक में उठ गए और एक चरण पुनः इस लोक में प्रकट हुआ। वहाँ से वह चारों दिशाओं में फैल गया और सचेतन (अन्न ग्रहण करने वाले) तथा अचेतन (अन्न न ग्रहण करने वाले) दोनों प्रकार की सृष्टि में व्याप्त हो गया।
तस्माद्विराळजायत विराजो अधि पूरुषः । स जातो अत्यरिच्यत पश्चाद्भूमिमथो पुरः ॥५॥
Tasmaad-Viraadda-Jaayata Viraajo Adhi Puurussah | Sa Jaato Atyaricyata Pashcaad-Bhuumim-Atho Purah ||5||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उस पुरुष से विराट् (प्रकट सृष्टि का रूप) उत्पन्न हुआ, और विराट् से पुनः पुरुष प्रकट हुआ। उत्पन्न होते ही वह इतना विस्तृत हो गया कि वह भूमि से भी आगे — पीछे और आगे, हर दिशा में — फैल गया।
यत्पुरुषेण हविषा देवा यज्ञमतन्वत । वसन्तो अस्यासीदाज्यं ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः ॥६॥
Yat-Purussenna Havissaa Devaa Yajnyam-Atanvata | Vasanto Asya-Asiida-Ajyam Griissma Idhmah Sharad-Havih ||6||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जब देवताओं ने पुरुष को ही हवि (आहुति) बनाकर यज्ञ का विस्तार किया, तब वसन्त ऋतु उस यज्ञ का घृत बनी, ग्रीष्म ऋतु समिधा (ईंधन) बनी और शरद ऋतु हवि (आहुति-सामग्री) बनी।
तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन्पुरुषं जातमग्रतः । तेन देवा अयजन्त साध्या ऋषयश्च ये ॥७॥
Tam Yajnyam Barhissi Pra-Ukssan-Purussam Jaatam-Agratah | Tena Devaa Ayajanta Saadhyaa Rssayash-Ca Ye ||7||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
आदि में उत्पन्न हुए उस पुरुष को यज्ञस्वरूप मानकर कुश (बर्हि) पर अभिषिक्त किया गया। उसी के द्वारा देवताओं, साध्यगणों और ऋषियों ने यज्ञ का अनुष्ठान किया।
तस्माद्यज्ञात्सर्वहुतः सम्भृतं पृषदाज्यम् । पशून्ताँश्चक्रे वायव्यानारण्यान् ग्राम्याश्च ये ॥८॥
Tasmaad-Yajnyaat-Sarvahutah Sambhrtam Prssadaajyam | Pashuun-Taashcakre Vaayavyaan-Aarannyaan Graamyaash-Ca Ye ||8||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उस सर्वस्व-अर्पित यज्ञ से दही मिश्रित घृत (पृषदाज्य) संचित हुआ। उसी से आकाशचारी, वनचर और ग्रामवासी — इन तीनों प्रकार के पशुओं की रचना हुई।
तस्माद्यज्ञात्सर्वहुत ऋचः सामानि जज्ञिरे । छन्दांसि जज्ञिरे तस्माद्यजुस्तस्मादजायत ॥९॥
Tasmaad-Yajnyaat-Sarvahuta Rcah Saamaani Jajnyire | Chandaamsi Jajnyire Tasmaad-Yajus-Tasmaad-Ajaayata ||9||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उसी सर्वस्व-अर्पित यज्ञ से ऋग्वेद और सामवेद के मन्त्र प्रकट हुए। उससे ही छन्दों की उत्पत्ति हुई और उसी से यजुर्वेद भी प्रकट हुआ।
तस्मादश्वा अजायन्त ये के चोभयादतः । गावो ह जज्ञिरे तस्मात् तस्माज्जाता अजावयः ॥१०॥
Tasmaad-Ashvaa Ajaayanta Ye Ke Cobhayaadatah | Gaavo Ha Jajnyire Tasmaat Tasmaaj-Jaataa Ajaa-Vayah ||10||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उससे ही घोड़े उत्पन्न हुए और वे सब प्राणी भी उत्पन्न हुए जिनके ऊपर-नीचे दोनों जबड़ों में दाँत होते हैं। उससे ही गायों की उत्पत्ति हुई और उसी से बकरियाँ तथा भेड़ें भी उत्पन्न हुईं।
यत्पुरुषं व्यदधुः कतिधा व्यकल्पयन् । मुखं किमस्य कौ बाहू का ऊरू पादा उच्येते ॥११॥
Yat-Purussam Vyadadhuh Katidhaa Vyakalpayan | Mukham Kimasya Kau Baahuu Kaa Uuruu Paadaa Ucyete ||11||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जब उन्होंने पुरुष का विभाजन किया, तो उसे कितने भागों में बाँटा? उसका मुख क्या कहलाया, उसकी दोनों भुजाएँ क्या कहलाईं, उसकी दोनों जंघाएँ और दोनों पैर क्या कहलाए?
ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीद् बाहू राजन्यः कृतः । ऊरू तदस्य यद्वैश्यः पद्भ्यां शूद्रो अजायत ॥१२॥
Braahmanno-Asya Mukham-Aasiid Baahuu Raajanyah Krtah | Uuruu Tad-Asya Yad-Vaishyah Padbhyaam Shuudro Ajaayata ||12||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
इस विराट पुरुष का मुख ब्राह्मण-वर्ण कहलाया, उसकी दोनों भुजाओं से क्षत्रिय (राजन्य) की रचना हुई, उसकी जंघाओं से वैश्य और चरणों से शूद्र उत्पन्न हुआ। परम्परागत रूप से इसे इस प्रकार समझा जाता है — विभिन्न कर्तव्यों को एक ही विराट शरीर के अंगों के रूप में दर्शाकर, यह सम्पूर्ण सृष्टि की एकता और परस्पर-निर्भरता का प्रतीकात्मक वर्णन है।
चन्द्रमा मनसो जातश्चक्षोः सूर्यो अजायत । मुखादिन्द्रश्चाग्निश्च प्राणाद्वायुरजायत ॥१३॥
Candramaa Manaso Jaatash-Cakssoh Suuryo Ajaayata | Mukhaad-Indrash-Ca-Agnish-Ca Praannaad-Vaayur-Ajaayata ||13||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उस पुरुष के मन से चन्द्रमा उत्पन्न हुआ, नेत्र से सूर्य प्रकट हुआ। उसके मुख से इन्द्र और अग्नि उत्पन्न हुए, तथा उसके प्राण से वायु प्रकट हुआ।
नाभ्या आसीदन्तरिक्षं शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत । पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात्तथा लोकाँ अकल्पयन् ॥१४॥
Naabhyaa Aasiid-Antarikssam Shiirssnno Dyauh Samavartata | Padbhyaam Bhuumir-Dishah Shrotraat-Tathaa Lokaa Akalpayan ||14||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उसकी नाभि से अन्तरिक्ष उत्पन्न हुआ, उसके शिर से द्युलोक की रचना हुई। उसके चरणों से पृथ्वी और कानों से दिशाएँ प्रकट हुईं — इस प्रकार देवताओं ने समस्त लोकों की रचना की।
सप्तास्यासन् परिधयस्त्रिः सप्त समिधः कृताः । देवा यद्यज्ञं तन्वाना अबध्नन्पुरुषं पशुम् ॥१५॥
Saptaasyaasan Paridhayas-Trih Sapta Samidhah Krtaah | Devaa Yadyajnyam Tanvaanaa Abadhnan-Purussam Pashum ||15||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
उस यज्ञ में सात परिधियाँ (यज्ञकुण्ड की घेरने वाली लकड़ियाँ) थीं और तीन गुणा सात अर्थात् इक्कीस समिधाएँ बनाई गईं। यज्ञ का विस्तार करते हुए देवताओं ने पुरुष को यज्ञ-पशु के रूप में बाँधा।
यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवास्तानि धर्माणि प्रथमान्यासन् । ते ह नाकं महिमानः सचन्त यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः ॥१६॥
Yajnyena Yajnyam-Ayajanta Devaas-Taani Dharmaanni Prathamaanyaasan | Te Ha Naakam Mahimaanah Sa-Canta Yatra Puurve Saadhyaah Santi Devaah ||16||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
देवताओं ने यज्ञ के द्वारा ही यज्ञ का अनुष्ठान किया — यही आदि धर्म (सनातन नियम) स्थापित हुए। वे, महिमावान् (महान्) होकर, उस दिव्य लोक को प्राप्त हुए, जहाँ पूर्वकालीन साध्यगण देवता रूप में निवास करते हैं।
Frequently Asked Questions
What is the Purusha Suktam?
The Purusha Suktam is a sacred Hindu devotional hymn (stotram) dedicated to Vishnu / Narayana. VedKosh provides its complete text in Hindi and English with transliteration for regional readers.
What are the benefits of reciting the Purusha Suktam?
Reciting the Purusha Suktam with devotion is traditionally believed to invoke the grace of Vishnu / Narayana, calm and focus the mind, and create an auspicious, sattvic atmosphere. It is practised as an act of bhakti (devotion) rather than for any guaranteed material outcome.
When should the Purusha Suktam be recited?
The Purusha Suktam can be recited during daily morning or evening worship of Vishnu / Narayana, and especially on the deity's sacred days and festivals. A clean, quiet space and a steady, devotional mind are the main requirements.
अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न
पुरुष सूक्तम् क्या है?
पुरुष सूक्तम् विष्णु / नारायण को समर्पित एक पवित्र हिन्दू भक्ति स्तोत्र है। वेदकोश पर इसका पूर्ण पाठ हिंदी और अंग्रेज़ी में (क्षेत्रीय पाठकों हेतु लिप्यंतरण सहित) उपलब्ध है।
पुरुष सूक्तम् के पाठ के क्या लाभ माने जाते हैं?
पुरुष सूक्तम् का श्रद्धापूर्वक पाठ विष्णु / नारायण की कृपा का आह्वान करता है, मन को शांत व एकाग्र करता है और शुभ, सात्विक वातावरण बनाता है। इसे किसी निश्चित भौतिक फल की गारंटी के रूप में नहीं, बल्कि भक्ति-भाव से किया जाता है।
पुरुष सूक्तम् का पाठ कब करना चाहिए?
पुरुष सूक्तम् का पाठ विष्णु / नारायण की प्रातः या संध्या पूजा में, तथा विशेषकर देवता के पवित्र दिनों व पर्वों पर किया जा सकता है। स्वच्छ, शांत स्थान और स्थिर भक्ति-भाव ही मुख्य आवश्यकता है।
Updated for 2026
2026 के लिए अद्यतन