
Ganesha Atharvashirsha
Ganapati Atharvashirsha Upanishad — complete original text (with shanti-path, Ganesha Gayatri & phala-shruti)
Transliteration
oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ | bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ | sthirairaṅgaistuṣṭuvāṃsastanūbhirvyaśema devahitaṃ yadāyuḥ ||1||
oṃ svasti na indro vṛddhaśravāḥ | svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ | svasti nastārkṣyo ariṣṭanemiḥ | svasti no bṛhaspatirdadhātu ||2||
oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ |
|| śrī gaṇapatyatharvaśīrṣam || oṃ namaste gaṇapataye | tvameva pratyakṣaṃ tattvamasi | tvameva kevalaṃ kartāsi | tvameva kevalaṃ dhartāsi | tvameva kevalaṃ hartāsi | tvameva sarvaṃ khalvidaṃ brahmāsi | tvaṃ sākṣādātmāsi nityam ||1||
ṛtaṃ vacmi | satyaṃ vacmi ||2||
ava tvaṃ mām | ava vaktāram | ava śrotāram | ava dātāram | ava dhātāram | avānūcānamava śiṣyam | ava paścāttāt | ava purastāt | ava uttarāttāt | ava dakṣiṇāttāt | ava cordhvāttāt | avādharāttāt | sarvato māṃ pāhi pāhi samantāt ||3||
tvaṃ vāṅmayastvaṃ cinmayaḥ | tvamānandamayastvaṃ brahmamayaḥ | tvaṃ saccidānandādvitīyo'si | tvaṃ pratyakṣaṃ brahmāsi | tvaṃ jñānamayo vijñānamayo'si ||4||
sarvaṃ jagadidaṃ tvatto jāyate | sarvaṃ jagadidaṃ tvattastiṣṭhati | sarvaṃ jagadidaṃ tvayi layameṣyati | sarvaṃ jagadidaṃ tvayi pratyeti | tvaṃ bhūmirāpo'nalo'nilo nabhaḥ | tvaṃ catvāri vākpadāni ||5||
tvaṃ guṇatrayātītaḥ | tvaṃ dehatrayātītaḥ | tvaṃ kālatrayātītaḥ | tvaṃ mūlādhārasthito'si nityam | tvaṃ śaktitrayātmakaḥ | tvāṃ yogino dhyāyanti nityam | tvaṃ brahmā tvaṃ viṣṇustvaṃ rudrastvamindrastvamagnistvaṃ vāyustvaṃ sūryastvaṃ candramāstvaṃ brahma bhūrbhuvaḥ svarom ||6||
gaṇādiṃ pūrvamuccārya varṇādiṃ tadanantaram | anusvāraḥ parataraḥ | ardhendulasitam | tāreṇa ruddham | etattava manusvarūpam | gakāraḥ pūrvarūpam | akāro madhyamarūpam | anusvāraścāntyarūpam | binduruttararūpam | nādaḥ sandhānam | saṃhitā sandhiḥ | saiṣā gaṇeśavidyā | gaṇaka ṛṣiḥ | nicṛdgāyatrī chandaḥ | gaṇapatirdevatā | oṃ gaṃ gaṇapataye namaḥ ||7||
ekadantāya vidmahe vakratuṇḍāya dhīmahi | tanno dantī pracodayāt ||8||
ekadantaṃ caturhastaṃ pāśamaṅkuśadhāriṇam | radaṃ ca varadaṃ hastairbibhrāṇaṃ mūṣakadhvajam || raktaṃ lambodaraṃ śūrpakarṇakaṃ raktavāsasam | raktagandhānuliptāṅgaṃ raktapuṣpaiḥ supūjitam || bhaktānukampinaṃ devaṃ jagatkāraṇamacyutam | āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭyādau prakṛteḥ puruṣātparam || evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ ||9||
namo vrātapataye namo gaṇapataye namaḥ pramathapataye namaste'stu lambodarāya ekadantāya vighnanāśine śivasutāya varadamūrtaye namaḥ ||10||
phalaśrutiḥ — etadatharvaśīrṣaṃ yo'dhīte | sa brahmabhūyāya kalpate | sa sarvavighnairna bādhyate | sa sarvataḥ sukhamedhate | sa pañcamahāpāpātpramucyate | sāyamadhīyāno divasakṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | prātaradhīyāno rātrikṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | sāyaṃ prātaḥ prayuñjāno'pāpo bhavati | sarvatrādhīyāno'pavighno bhavati | dharmārthakāmamokṣaṃ ca vindati | idamatharvaśīrṣamaśiṣyāya na deyam | yo yadi mohāddāsyati sa pāpīyān bhavati | sahasrāvartanādyaṃ yaṃ yaṃ kāmamadhīte taṃ tamanena sādhayet ||11||
anena gaṇapatimabhiṣiñcati | sa vāgmī bhavati | caturthyāmanaśnan japati | sa vidyāvān bhavati | ityatharvaṇavākyam | brahmādyāvaraṇaṃ vidyāt | na bibheti kadācaneti ||12||
yo dūrvāṅkurairyajati | sa vaiśravaṇopamo bhavati | yo lājairyajati | sa yaśovān bhavati | sa medhāvān bhavati | yo modakasahasreṇa yajati | sa vāñchitaphalamavāpnoti | yaḥ sājyaiḥ samidbhiryajati | sa sarvaṃ labhate sa sarvaṃ labhate | aṣṭau brāhmaṇān samyag grāhayitvā sūryavarcasvī bhavati | sūryagrahe mahānadyāṃ pratimāsannidhau vā japtvā siddhamantro bhavati | mahāvighnāt pramucyate | mahādoṣāt pramucyate | mahāpratyavāyāt pramucyate | sa sarvavidbhavati sa sarvavidbhavati | ya evaṃ veda | ityupaniṣat ||13||
oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ||Verse-by-Verse Meaning
Tap “Show meaning” under any verse to read its meaning.
ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः। भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः। स्थिरैरंगैस्तुष्टुवांसस्तनूभिर्व्यशेम देवहितं यदायुः ॥१॥
oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ | bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ | sthirairaṅgaistuṣṭuvāṃsastanūbhirvyaśema devahitaṃ yadāyuḥ ||1||
Show meaningHide meaning
O gods, may we always hear with our ears what is auspicious; may we see with our eyes what is auspicious. With steady limbs and firm bodies, offering praise, may we attain the full lifespan ordained for our welfare by the divine powers.
ॐ स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः। स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः। स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः। स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥२॥
oṃ svasti na indro vṛddhaśravāḥ | svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ | svasti nastārkṣyo ariṣṭanemiḥ | svasti no bṛhaspatirdadhātu ||2||
Show meaningHide meaning
May the illustrious Indra grant us well-being. May the all-knowing Pushan grant us well-being. May Tarkshya (Garuda), destroyer of misfortune, grant us well-being. May Brihaspati bestow well-being upon us.
ॐ शांतिः शांतिः शांतिः।
oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ |
Show meaningHide meaning
Om, peace, peace, peace — invoking freedom from the three kinds of affliction (divine, inner/personal, and worldly) and the attainment of supreme tranquility before the main text begins.
॥ श्री गणपत्यथर्वशीर्षम् ॥ ॐ नमस्ते गणपतये। त्वमेव प्रत्यक्षं तत्त्वमसि। त्वमेव केवलं कर्तासि। त्वमेव केवलं धर्तासि। त्वमेव केवलं हर्तासि। त्वमेव सर्वं खल्विदं ब्रह्मासि। त्वं साक्षादात्मासि नित्यम् ॥१॥
|| śrī gaṇapatyatharvaśīrṣam || oṃ namaste gaṇapataye | tvameva pratyakṣaṃ tattvamasi | tvameva kevalaṃ kartāsi | tvameva kevalaṃ dhartāsi | tvameva kevalaṃ hartāsi | tvameva sarvaṃ khalvidaṃ brahmāsi | tvaṃ sākṣādātmāsi nityam ||1||
Show meaningHide meaning
Salutations to You, O Ganapati. You alone are the directly perceivable ultimate reality. You alone are the sole creator, sustainer, and destroyer. This entire visible universe is verily You, the manifest Brahman. You are eternally the very Self, directly perceived.
ऋतं वच्मि। सत्यं वच्मि ॥२॥
ṛtaṃ vacmi | satyaṃ vacmi ||2||
Show meaningHide meaning
I speak the eternal cosmic order (rita); I speak the truth (satya) — declaring that this praise is not mere imagination but a proclamation grounded in divine reality.
अव त्वं माम्। अव वक्तारम्। अव श्रोतारम्। अव दातारम्। अव धातारम्। अवानूचानमव शिष्यम्। अव पश्चात्तात्। अव पुरस्तात्। अव उत्तरात्तात्। अव दक्षिणात्तात्। अव चोर्ध्वात्तात्। अवाधरात्तात्। सर्वतो मां पाहि पाहि समन्तात् ॥३॥
ava tvaṃ mām | ava vaktāram | ava śrotāram | ava dātāram | ava dhātāram | avānūcānamava śiṣyam | ava paścāttāt | ava purastāt | ava uttarāttāt | ava dakṣiṇāttāt | ava cordhvāttāt | avādharāttāt | sarvato māṃ pāhi pāhi samantāt ||3||
Show meaningHide meaning
Protect me. Protect the speaker, protect the listener, protect the giver, protect the sustainer. Protect the teacher and the disciple. Protect me from behind, from in front, from the north, from the south, from above, from below — from every direction, protect me, protect me completely, O Lord, on all sides.
त्वं वाङ्मयस्त्वं चिन्मयः। त्वमानन्दमयस्त्वं ब्रह्ममयः। त्वं सच्चिदानन्दाद्वितीयोऽसि। त्वं प्रत्यक्षं ब्रह्मासि। त्वं ज्ञानमयो विज्ञानमयोऽसि ॥४॥
tvaṃ vāṅmayastvaṃ cinmayaḥ | tvamānandamayastvaṃ brahmamayaḥ | tvaṃ saccidānandādvitīyo'si | tvaṃ pratyakṣaṃ brahmāsi | tvaṃ jñānamayo vijñānamayo'si ||4||
Show meaningHide meaning
You are of the essence of speech, of the essence of pure consciousness. You are of the nature of bliss, of the nature of Brahman. You alone are Existence-Consciousness-Bliss, the non-dual reality. You are directly perceivable Brahman. You are the embodiment of both essential knowledge and discriminative wisdom.
सर्वं जगदिदं त्वत्तो जायते। सर्वं जगदिदं त्वत्तस्तिष्ठति। सर्वं जगदिदं त्वयि लयमेष्यति। सर्वं जगदिदं त्वयि प्रत्येति। त्वं भूमिरापोऽनलोऽनिलो नभः। त्वं चत्वारि वाक्पदानि ॥५॥
sarvaṃ jagadidaṃ tvatto jāyate | sarvaṃ jagadidaṃ tvattastiṣṭhati | sarvaṃ jagadidaṃ tvayi layameṣyati | sarvaṃ jagadidaṃ tvayi pratyeti | tvaṃ bhūmirāpo'nalo'nilo nabhaḥ | tvaṃ catvāri vākpadāni ||5||
Show meaningHide meaning
This entire universe is born from You, rests in You, dissolves back into You, and returns unto You. You are the earth, water, fire, air, and space. You are the four levels of speech (para, pashyanti, madhyama, and vaikhari).
त्वं गुणत्रयातीतः। त्वं देहत्रयातीतः। त्वं कालत्रयातीतः। त्वं मूलाधारस्थितोऽसि नित्यम्। त्वं शक्तित्रयात्मकः। त्वां योगिनो ध्यायन्ति नित्यम्। त्वं ब्रह्मा त्वं विष्णुस्त्वं रुद्रस्त्वमिन्द्रस्त्वमग्निस्त्वं वायुस्त्वं सूर्यस्त्वं चन्द्रमास्त्वं ब्रह्म भूर्भुवः स्वरोम् ॥६॥
tvaṃ guṇatrayātītaḥ | tvaṃ dehatrayātītaḥ | tvaṃ kālatrayātītaḥ | tvaṃ mūlādhārasthito'si nityam | tvaṃ śaktitrayātmakaḥ | tvāṃ yogino dhyāyanti nityam | tvaṃ brahmā tvaṃ viṣṇustvaṃ rudrastvamindrastvamagnistvaṃ vāyustvaṃ sūryastvaṃ candramāstvaṃ brahma bhūrbhuvaḥ svarom ||6||
Show meaningHide meaning
You transcend the three gunas (sattva, rajas, tamas). You are beyond the three bodies (gross, subtle, causal). You are beyond the three times (past, present, future). You eternally reside in the muladhara chakra. You embody the threefold power (will, knowledge, action). Yogis constantly meditate upon You. You are Brahma, Vishnu, Rudra, Indra, Agni, Vayu, Surya, and Chandra; You are the syllable encompassing the three worlds — earth, atmosphere, and heaven.
गणादिं पूर्वमुच्चार्य वर्णादिं तदनन्तरम्। अनुस्वारः परतरः। अर्धेन्दुलसितम्। तारेण रुद्धम्। एतत्तव मनुस्वरूपम्। गकारः पूर्वरूपम्। अकारो मध्यमरूपम्। अनुस्वारश्चान्त्यरूपम्। बिन्दुरुत्तररूपम्। नादः सन्धानम्। संहिता सन्धिः। सैषा गणेशविद्या। गणक ऋषिः। निचृद्गायत्री छन्दः। गणपतिर्देवता। ॐ गं गणपतये नमः ॥७॥
gaṇādiṃ pūrvamuccārya varṇādiṃ tadanantaram | anusvāraḥ parataraḥ | ardhendulasitam | tāreṇa ruddham | etattava manusvarūpam | gakāraḥ pūrvarūpam | akāro madhyamarūpam | anusvāraścāntyarūpam | binduruttararūpam | nādaḥ sandhānam | saṃhitā sandhiḥ | saiṣā gaṇeśavidyā | gaṇaka ṛṣiḥ | nicṛdgāyatrī chandaḥ | gaṇapatirdevatā | oṃ gaṃ gaṇapataye namaḥ ||7||
Show meaningHide meaning
First utter the syllable "ga", then the syllable "a", followed by the anusvara (nasal sound); crown it with the ardhendu (half-moon) and seal it together with the tara (the pranava Om) — this is the very form of your sacred syllable. Here "ga" is the initial form, "a" the middle form, the anusvara the final form, and the bindu the form above it; the nada is what binds them together, and this combination itself is called the sandhi — this is the science of Ganesha's mantra. The sage (rishi) of this mantra is Ganaka, its meter is Nichrid Gayatri, and its presiding deity is Ganapati. The mantra is: Om gam ganapataye namah.
एकदन्ताय विद्महे वक्रतुण्डाय धीमहि। तन्नो दन्ती प्रचोदयात् ॥८॥
ekadantāya vidmahe vakratuṇḍāya dhīmahi | tanno dantī pracodayāt ||8||
Show meaningHide meaning
We meditate upon the One with a single tusk (Ekadanta); we contemplate the One with the curved trunk (Vakratunda). May that great tusked Lord Ganesha inspire and guide our intellect.
एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम्। रदं च वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम्॥ रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम्। रक्तगन्धानुलिप्तांगं रक्तपुष्पैः सुपूजितम्॥ भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम्। आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम्॥ एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः ॥९॥
ekadantaṃ caturhastaṃ pāśamaṅkuśadhāriṇam | radaṃ ca varadaṃ hastairbibhrāṇaṃ mūṣakadhvajam || raktaṃ lambodaraṃ śūrpakarṇakaṃ raktavāsasam | raktagandhānuliptāṅgaṃ raktapuṣpaiḥ supūjitam || bhaktānukampinaṃ devaṃ jagatkāraṇamacyutam | āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭyādau prakṛteḥ puruṣātparam || evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ ||9||
Show meaningHide meaning
I meditate upon the four-armed Lord bearing a noose and a goad, holding His broken tusk and a hand raised in the gesture of granting boons, whose banner bears the emblem of a mouse. He is of reddish hue, large-bellied, winnowing-fan-eared, clad in red garments, anointed with red sandal paste, and worshipped with red flowers. He is compassionate to His devotees, the primal cause of the universe, the unchanging one, who manifested at the very dawn of creation, beyond both prakriti and purusha. Whoever meditates upon Him thus, every day, becomes the foremost among yogis.
नमो व्रातपतये नमो गणपतये नमः प्रमथपतये नमस्तेऽस्तु लम्बोदराय एकदन्ताय विघ्ननाशिने शिवसुताय वरदमूर्तये नमः ॥१०॥
namo vrātapataye namo gaṇapataye namaḥ pramathapataye namaste'stu lambodarāya ekadantāya vighnanāśine śivasutāya varadamūrtaye namaḥ ||10||
Show meaningHide meaning
Salutations to the Lord of the assemblies (Vratapati), salutations to the Lord of the ganas (Ganapati), salutations to the Lord of the Pramathas. Salutations to You, O pot-bellied one; O single-tusked one, destroyer of obstacles, son of Shiva, embodiment of boon-granting grace — salutations to You.
फलश्रुतिः एतदथर्वशीर्षं योऽधीते। स ब्रह्मभूयाय कल्पते। स सर्वविघ्नैर्न बाध्यते। स सर्वतः सुखमेधते। स पञ्चमहापापात्प्रमुच्यते। सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति। प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति। सायं प्रातः प्रयुञ्जानोऽपापो भवति। सर्वत्राधीयानोऽपविघ्नो भवति। धर्मार्थकाममोक्षं च विन्दति। इदमथर्वशीर्षमशिष्याय न देयम्। यो यदि मोहाद्दास्यति स पापीयान् भवति। सहस्रावर्तनाद्यं यं यं काममधीते तं तमनेन साधयेत् ॥११॥
phalaśrutiḥ — etadatharvaśīrṣaṃ yo'dhīte | sa brahmabhūyāya kalpate | sa sarvavighnairna bādhyate | sa sarvataḥ sukhamedhate | sa pañcamahāpāpātpramucyate | sāyamadhīyāno divasakṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | prātaradhīyāno rātrikṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | sāyaṃ prātaḥ prayuñjāno'pāpo bhavati | sarvatrādhīyāno'pavighno bhavati | dharmārthakāmamokṣaṃ ca vindati | idamatharvaśīrṣamaśiṣyāya na deyam | yo yadi mohāddāsyati sa pāpīyān bhavati | sahasrāvartanādyaṃ yaṃ yaṃ kāmamadhīte taṃ tamanena sādhayet ||11||
Show meaningHide meaning
Fruits of recitation — one who studies this Atharvashirsha becomes fit to attain oneness with Brahman. He is not obstructed by any obstacle. He prospers in happiness in every way. He is freed from the five great sins. One who recites it in the evening destroys the sin committed during the day; one who recites it in the morning destroys the sin committed during the night. One who recites it both morning and evening becomes free of sin altogether. One who recites it at all times becomes free of obstacles. He attains dharma, artha, kama, and moksha — the four aims of life. This Atharvashirsha should not be given to an unworthy disciple; whoever imparts it out of delusion becomes sinful. By reciting it a thousand times, whatever desire the seeker holds is thereby fulfilled.
अनेन गणपतिमभिषिञ्चति। स वाग्मी भवति। चतुर्थ्यामनश्नन् जपति। स विद्यावान् भवति। इत्यथर्वणवाक्यम्। ब्रह्माद्यावरणं विद्यात्। न बिभेति कदाचनेति ॥१२॥
anena gaṇapatimabhiṣiñcati | sa vāgmī bhavati | caturthyāmanaśnan japati | sa vidyāvān bhavati | ityatharvaṇavākyam | brahmādyāvaraṇaṃ vidyāt | na bibheti kadācaneti ||12||
Show meaningHide meaning
One who performs the ritual bathing (abhisheka) of Ganapati with this mantra becomes eloquent in speech. One who fasts on the fourth lunar day (Chaturthi) and recites it becomes learned — such is the teaching of the Atharva tradition. The seeker should come to know this veiled truth of Brahman; one who knows it in this way is never afraid of anything.
यो दूर्वाङ्कुरैर्यजति। स वैश्रवणोपमो भवति। यो लाजैर्यजति। स यशोवान् भवति। स मेधावान् भवति। यो मोदकसहस्रेण यजति। स वाञ्छितफलमवाप्नोति। यः साज्यैः समिद्भिर्यजति। स सर्वं लभते स सर्वं लभते। अष्टौ ब्राह्मणान् सम्यग् ग्राहयित्वा सूर्यवर्चस्वी भवति। सूर्यग्रहे महानद्यां प्रतिमासन्निधौ वा जप्त्वा सिद्धमन्त्रो भवति। महाविघ्नात् प्रमुच्यते। महादोषात् प्रमुच्यते। महाप्रत्यवायात् प्रमुच्यते। स सर्वविद्भवति स सर्वविद्भवति। य एवं वेद। इत्युपनिषत् ॥१३॥
yo dūrvāṅkurairyajati | sa vaiśravaṇopamo bhavati | yo lājairyajati | sa yaśovān bhavati | sa medhāvān bhavati | yo modakasahasreṇa yajati | sa vāñchitaphalamavāpnoti | yaḥ sājyaiḥ samidbhiryajati | sa sarvaṃ labhate sa sarvaṃ labhate | aṣṭau brāhmaṇān samyag grāhayitvā sūryavarcasvī bhavati | sūryagrahe mahānadyāṃ pratimāsannidhau vā japtvā siddhamantro bhavati | mahāvighnāt pramucyate | mahādoṣāt pramucyate | mahāpratyavāyāt pramucyate | sa sarvavidbhavati sa sarvavidbhavati | ya evaṃ veda | ityupaniṣat ||13||
Show meaningHide meaning
One who worships with durva grass shoots becomes prosperous like Kubera. One who worships with parched grain (laja) becomes famous and wise. One who worships with a thousand modakas obtains the fruit desired. One who offers ghee-soaked kindling attains everything, attains everything. One who properly feeds eight learned brahmins becomes radiant as the sun. One who performs japa during a solar eclipse on the bank of a great river, or before a sacred image, attains a perfected mantra. He is freed from great obstacles, great faults, and great calamities. He who knows this thus becomes all-knowing, becomes all-knowing. Thus concludes this Upanishad.
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥
oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ||
Show meaningHide meaning
Om, peace, peace, peace — concluding the recitation with a final invocation of peace from the three kinds of affliction and supreme well-being.

गणेश अथर्वशीर्ष
गणपति अथर्वशीर्ष उपनिषद् — सम्पूर्ण मूल पाठ (शान्ति-पाठ, गणेश गायत्री व फलश्रुति सहित)
Sanskrit Lyrics (मूल पाठ)
ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः। भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः। स्थिरैरंगैस्तुष्टुवांसस्तनूभिर्व्यशेम देवहितं यदायुः ॥१॥
ॐ स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः। स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः। स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः। स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥२॥
ॐ शांतिः शांतिः शांतिः।
॥ श्री गणपत्यथर्वशीर्षम् ॥
ॐ नमस्ते गणपतये। त्वमेव प्रत्यक्षं तत्त्वमसि। त्वमेव केवलं कर्तासि। त्वमेव केवलं धर्तासि। त्वमेव केवलं हर्तासि। त्वमेव सर्वं खल्विदं ब्रह्मासि। त्वं साक्षादात्मासि नित्यम् ॥१॥
ऋतं वच्मि। सत्यं वच्मि ॥२॥
अव त्वं माम्। अव वक्तारम्। अव श्रोतारम्। अव दातारम्। अव धातारम्। अवानूचानमव शिष्यम्। अव पश्चात्तात्। अव पुरस्तात्। अव उत्तरात्तात्। अव दक्षिणात्तात्। अव चोर्ध्वात्तात्। अवाधरात्तात्। सर्वतो मां पाहि पाहि समन्तात् ॥३॥
त्वं वाङ्मयस्त्वं चिन्मयः। त्वमानन्दमयस्त्वं ब्रह्ममयः। त्वं सच्चिदानन्दाद्वितीयोऽसि। त्वं प्रत्यक्षं ब्रह्मासि। त्वं ज्ञानमयो विज्ञानमयोऽसि ॥४॥
सर्वं जगदिदं त्वत्तो जायते। सर्वं जगदिदं त्वत्तस्तिष्ठति। सर्वं जगदिदं त्वयि लयमेष्यति। सर्वं जगदिदं त्वयि प्रत्येति। त्वं भूमिरापोऽनलोऽनिलो नभः। त्वं चत्वारि वाक्पदानि ॥५॥
त्वं गुणत्रयातीतः। त्वं देहत्रयातीतः। त्वं कालत्रयातीतः। त्वं मूलाधारस्थितोऽसि नित्यम्। त्वं शक्तित्रयात्मकः। त्वां योगिनो ध्यायन्ति नित्यम्। त्वं ब्रह्मा त्वं विष्णुस्त्वं रुद्रस्त्वमिन्द्रस्त्वमग्निस्त्वं वायुस्त्वं सूर्यस्त्वं चन्द्रमास्त्वं ब्रह्म भूर्भुवः स्वरोम् ॥६॥
गणादिं पूर्वमुच्चार्य वर्णादिं तदनन्तरम्। अनुस्वारः परतरः। अर्धेन्दुलसितम्। तारेण रुद्धम्। एतत्तव मनुस्वरूपम्। गकारः पूर्वरूपम्। अकारो मध्यमरूपम्। अनुस्वारश्चान्त्यरूपम्। बिन्दुरुत्तररूपम्। नादः सन्धानम्। संहिता सन्धिः। सैषा गणेशविद्या। गणक ऋषिः। निचृद्गायत्री छन्दः। गणपतिर्देवता। ॐ गं गणपतये नमः ॥७॥
एकदन्ताय विद्महे वक्रतुण्डाय धीमहि। तन्नो दन्ती प्रचोदयात् ॥८॥
एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम्। रदं च वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम्॥ रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम्। रक्तगन्धानुलिप्तांगं रक्तपुष्पैः सुपूजितम्॥ भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम्। आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम्॥ एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः ॥९॥
नमो व्रातपतये नमो गणपतये नमः प्रमथपतये नमस्तेऽस्तु लम्बोदराय एकदन्ताय विघ्ननाशिने शिवसुताय वरदमूर्तये नमः ॥१०॥
फलश्रुतिः
एतदथर्वशीर्षं योऽधीते। स ब्रह्मभूयाय कल्पते। स सर्वविघ्नैर्न बाध्यते। स सर्वतः सुखमेधते। स पञ्चमहापापात्प्रमुच्यते। सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति। प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति। सायं प्रातः प्रयुञ्जानोऽपापो भवति। सर्वत्राधीयानोऽपविघ्नो भवति। धर्मार्थकाममोक्षं च विन्दति। इदमथर्वशीर्षमशिष्याय न देयम्। यो यदि मोहाद्दास्यति स पापीयान् भवति। सहस्रावर्तनाद्यं यं यं काममधीते तं तमनेन साधयेत् ॥११॥
अनेन गणपतिमभिषिञ्चति। स वाग्मी भवति। चतुर्थ्यामनश्नन् जपति। स विद्यावान् भवति। इत्यथर्वणवाक्यम्। ब्रह्माद्यावरणं विद्यात्। न बिभेति कदाचनेति ॥१२॥
यो दूर्वाङ्कुरैर्यजति। स वैश्रवणोपमो भवति। यो लाजैर्यजति। स यशोवान् भवति। स मेधावान् भवति। यो मोदकसहस्रेण यजति। स वाञ्छितफलमवाप्नोति। यः साज्यैः समिद्भिर्यजति। स सर्वं लभते स सर्वं लभते। अष्टौ ब्राह्मणान् सम्यग् ग्राहयित्वा सूर्यवर्चस्वी भवति। सूर्यग्रहे महानद्यां प्रतिमासन्निधौ वा जप्त्वा सिद्धमन्त्रो भवति। महाविघ्नात् प्रमुच्यते। महादोषात् प्रमुच्यते। महाप्रत्यवायात् प्रमुच्यते। स सर्वविद्भवति स सर्वविद्भवति। य एवं वेद। इत्युपनिषत् ॥१३॥
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥श्लोक अर्थ सहित — श्लोक दर श्लोक
हर श्लोक के नीचे “अर्थ देखें” दबाकर उसका भावार्थ पढ़ें।
ॐ भद्रं कर्णेभिः शृणुयाम देवाः। भद्रं पश्येमाक्षभिर्यजत्राः। स्थिरैरंगैस्तुष्टुवांसस्तनूभिर्व्यशेम देवहितं यदायुः ॥१॥
oṃ bhadraṃ karṇebhiḥ śṛṇuyāma devāḥ | bhadraṃ paśyemākṣabhiryajatrāḥ | sthirairaṅgaistuṣṭuvāṃsastanūbhirvyaśema devahitaṃ yadāyuḥ ||1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे देवगण! हम अपने कानों से सदैव कल्याणकारी वचन सुनें और नेत्रों से मंगलमय दृश्य देखें। हम स्थिर अंगों व दृढ़ शरीर से आपकी स्तुति करते हुए, देवताओं द्वारा नियत हितकारी दीर्घायु को प्राप्त करें।
ॐ स्वस्ति न इन्द्रो वृद्धश्रवाः। स्वस्ति नः पूषा विश्ववेदाः। स्वस्ति नस्तार्क्ष्यो अरिष्टनेमिः। स्वस्ति नो बृहस्पतिर्दधातु ॥२॥
oṃ svasti na indro vṛddhaśravāḥ | svasti naḥ pūṣā viśvavedāḥ | svasti nastārkṣyo ariṣṭanemiḥ | svasti no bṛhaspatirdadhātu ||2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
महाकीर्तिवान् इन्द्र हमारा कल्याण करें। सर्वज्ञ पूषादेव हमारा कल्याण करें। अरिष्टों का नाश करने वाले तार्क्ष्य (गरुड़) हमारा कल्याण करें। तथा बृहस्पति देव हमें कल्याण प्रदान करें।
ॐ शांतिः शांतिः शांतिः।
oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ |
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
ॐ शांति, शांति, शांति — आधिदैविक (देवकृत), आध्यात्मिक (स्वयं के भीतर) और आधिभौतिक (बाह्य जगत से उत्पन्न) — इन तीनों प्रकार के तापों से मुक्ति और परम शांति की कामना।
॥ श्री गणपत्यथर्वशीर्षम् ॥ ॐ नमस्ते गणपतये। त्वमेव प्रत्यक्षं तत्त्वमसि। त्वमेव केवलं कर्तासि। त्वमेव केवलं धर्तासि। त्वमेव केवलं हर्तासि। त्वमेव सर्वं खल्विदं ब्रह्मासि। त्वं साक्षादात्मासि नित्यम् ॥१॥
|| śrī gaṇapatyatharvaśīrṣam || oṃ namaste gaṇapataye | tvameva pratyakṣaṃ tattvamasi | tvameva kevalaṃ kartāsi | tvameva kevalaṃ dhartāsi | tvameva kevalaṃ hartāsi | tvameva sarvaṃ khalvidaṃ brahmāsi | tvaṃ sākṣādātmāsi nityam ||1||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हे गणपति! आपको नमस्कार है। आप ही साक्षात् प्रत्यक्ष तत्त्व हैं। आप ही अकेले सृष्टि के कर्ता, पालनकर्ता तथा संहारकर्ता हैं। यह समस्त दृश्यमान जगत् साक्षात् आप ही ब्रह्मस्वरूप है। आप ही नित्य साक्षात् आत्मा हैं।
ऋतं वच्मि। सत्यं वच्मि ॥२॥
ṛtaṃ vacmi | satyaṃ vacmi ||2||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
मैं ऋत (सनातन नियम) कहता हूँ, मैं सत्य कहता हूँ — अर्थात् यह स्तुति कोरी कल्पना नहीं अपितु दिव्य सत्य पर आधारित घोषणा है।
अव त्वं माम्। अव वक्तारम्। अव श्रोतारम्। अव दातारम्। अव धातारम्। अवानूचानमव शिष्यम्। अव पश्चात्तात्। अव पुरस्तात्। अव उत्तरात्तात्। अव दक्षिणात्तात्। अव चोर्ध्वात्तात्। अवाधरात्तात्। सर्वतो मां पाहि पाहि समन्तात् ॥३॥
ava tvaṃ mām | ava vaktāram | ava śrotāram | ava dātāram | ava dhātāram | avānūcānamava śiṣyam | ava paścāttāt | ava purastāt | ava uttarāttāt | ava dakṣiṇāttāt | ava cordhvāttāt | avādharāttāt | sarvato māṃ pāhi pāhi samantāt ||3||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
आप मेरी रक्षा करें। वक्ता की रक्षा करें, श्रोता की रक्षा करें, दाता की रक्षा करें, धारण करने वाले की रक्षा करें। अध्ययन कराने वाले गुरु और शिष्य दोनों की रक्षा करें। पीछे से, आगे से, उत्तर से, दक्षिण से, ऊपर से, नीचे से — सब ओर से मेरी रक्षा करें, रक्षा करें, हे प्रभु सब दिशाओं से मेरी रक्षा कीजिए।
त्वं वाङ्मयस्त्वं चिन्मयः। त्वमानन्दमयस्त्वं ब्रह्ममयः। त्वं सच्चिदानन्दाद्वितीयोऽसि। त्वं प्रत्यक्षं ब्रह्मासि। त्वं ज्ञानमयो विज्ञानमयोऽसि ॥४॥
tvaṃ vāṅmayastvaṃ cinmayaḥ | tvamānandamayastvaṃ brahmamayaḥ | tvaṃ saccidānandādvitīyo'si | tvaṃ pratyakṣaṃ brahmāsi | tvaṃ jñānamayo vijñānamayo'si ||4||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
आप वाणीमय हैं, आप चिन्मय (चेतनास्वरूप) हैं। आप आनन्दमय हैं, आप ब्रह्ममय हैं। आप ही सच्चिदानन्द अद्वितीय स्वरूप हैं। आप ही साक्षात् ब्रह्म हैं। आप ज्ञानमय और विज्ञानमय (शुद्ध व अनुभवजन्य ज्ञान दोनों से युक्त) हैं।
सर्वं जगदिदं त्वत्तो जायते। सर्वं जगदिदं त्वत्तस्तिष्ठति। सर्वं जगदिदं त्वयि लयमेष्यति। सर्वं जगदिदं त्वयि प्रत्येति। त्वं भूमिरापोऽनलोऽनिलो नभः। त्वं चत्वारि वाक्पदानि ॥५॥
sarvaṃ jagadidaṃ tvatto jāyate | sarvaṃ jagadidaṃ tvattastiṣṭhati | sarvaṃ jagadidaṃ tvayi layameṣyati | sarvaṃ jagadidaṃ tvayi pratyeti | tvaṃ bhūmirāpo'nalo'nilo nabhaḥ | tvaṃ catvāri vākpadāni ||5||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
यह समस्त जगत् आप ही से उत्पन्न होता है, आप ही में स्थित रहता है, आप ही में लय को प्राप्त होता है और आप ही में पुनः लौट आता है। आप ही पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु और आकाश हैं। आप ही वाणी के चार स्तर (परा, पश्यन्ती, मध्यमा, वैखरी) हैं।
त्वं गुणत्रयातीतः। त्वं देहत्रयातीतः। त्वं कालत्रयातीतः। त्वं मूलाधारस्थितोऽसि नित्यम्। त्वं शक्तित्रयात्मकः। त्वां योगिनो ध्यायन्ति नित्यम्। त्वं ब्रह्मा त्वं विष्णुस्त्वं रुद्रस्त्वमिन्द्रस्त्वमग्निस्त्वं वायुस्त्वं सूर्यस्त्वं चन्द्रमास्त्वं ब्रह्म भूर्भुवः स्वरोम् ॥६॥
tvaṃ guṇatrayātītaḥ | tvaṃ dehatrayātītaḥ | tvaṃ kālatrayātītaḥ | tvaṃ mūlādhārasthito'si nityam | tvaṃ śaktitrayātmakaḥ | tvāṃ yogino dhyāyanti nityam | tvaṃ brahmā tvaṃ viṣṇustvaṃ rudrastvamindrastvamagnistvaṃ vāyustvaṃ sūryastvaṃ candramāstvaṃ brahma bhūrbhuvaḥ svarom ||6||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
आप त्रिगुण (सत्त्व-रज-तम) से परे हैं। आप तीनों देहों (स्थूल-सूक्ष्म-कारण) से अतीत हैं। आप तीनों कालों (भूत-वर्तमान-भविष्य) से परे हैं। आप नित्य मूलाधार चक्र में स्थित रहते हैं। आप त्रिविध शक्ति (इच्छा-ज्ञान-क्रिया) से युक्त हैं। योगीजन सदैव आपका ध्यान करते हैं। आप ही ब्रह्मा, विष्णु, रुद्र, इन्द्र, अग्नि, वायु, सूर्य और चन्द्रमा हैं; आप ही भूः, भुवः, स्वः — त्रिलोकस्वरूप ब्रह्म हैं।
गणादिं पूर्वमुच्चार्य वर्णादिं तदनन्तरम्। अनुस्वारः परतरः। अर्धेन्दुलसितम्। तारेण रुद्धम्। एतत्तव मनुस्वरूपम्। गकारः पूर्वरूपम्। अकारो मध्यमरूपम्। अनुस्वारश्चान्त्यरूपम्। बिन्दुरुत्तररूपम्। नादः सन्धानम्। संहिता सन्धिः। सैषा गणेशविद्या। गणक ऋषिः। निचृद्गायत्री छन्दः। गणपतिर्देवता। ॐ गं गणपतये नमः ॥७॥
gaṇādiṃ pūrvamuccārya varṇādiṃ tadanantaram | anusvāraḥ parataraḥ | ardhendulasitam | tāreṇa ruddham | etattava manusvarūpam | gakāraḥ pūrvarūpam | akāro madhyamarūpam | anusvāraścāntyarūpam | binduruttararūpam | nādaḥ sandhānam | saṃhitā sandhiḥ | saiṣā gaṇeśavidyā | gaṇaka ṛṣiḥ | nicṛdgāyatrī chandaḥ | gaṇapatirdevatā | oṃ gaṃ gaṇapataye namaḥ ||7||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
पहले 'ग' वर्ण का उच्चारण करें, फिर 'अ' वर्ण, तत्पश्चात् अनुस्वार जोड़ें; उसके ऊपर अर्धचन्द्र लगे और तार (ॐकार-प्रणव) से आबद्ध हो — यही तुम्हारा मन्त्रस्वरूप है। इसमें 'ग' पूर्वरूप है, 'अ' मध्यरूप है, अनुस्वार अन्तिम रूप है और बिन्दु उत्तररूप है। नाद इनको जोड़ने वाला है, और यह संहिता (संयोजन) ही सन्धि कहलाती है — यही गणेश-विद्या है। इस मन्त्र के ऋषि गणक हैं, छन्द निचृद्गायत्री है और देवता गणपति हैं। मन्त्र है — ॐ गं गणपतये नमः।
एकदन्ताय विद्महे वक्रतुण्डाय धीमहि। तन्नो दन्ती प्रचोदयात् ॥८॥
ekadantāya vidmahe vakratuṇḍāya dhīmahi | tanno dantī pracodayāt ||8||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
हम एकदन्त (एक दाँत वाले गणेश) को जानते हैं, वक्रतुण्ड (टेढ़ी सूँड वाले) का ध्यान करते हैं। वह दन्ती (गजमुख गणेश) हमारी बुद्धि को सन्मार्ग की ओर प्रेरित करें।
एकदन्तं चतुर्हस्तं पाशमङ्कुशधारिणम्। रदं च वरदं हस्तैर्बिभ्राणं मूषकध्वजम्॥ रक्तं लम्बोदरं शूर्पकर्णकं रक्तवाससम्। रक्तगन्धानुलिप्तांगं रक्तपुष्पैः सुपूजितम्॥ भक्तानुकम्पिनं देवं जगत्कारणमच्युतम्। आविर्भूतं च सृष्ट्यादौ प्रकृतेः पुरुषात्परम्॥ एवं ध्यायति यो नित्यं स योगी योगिनां वरः ॥९॥
ekadantaṃ caturhastaṃ pāśamaṅkuśadhāriṇam | radaṃ ca varadaṃ hastairbibhrāṇaṃ mūṣakadhvajam || raktaṃ lambodaraṃ śūrpakarṇakaṃ raktavāsasam | raktagandhānuliptāṅgaṃ raktapuṣpaiḥ supūjitam || bhaktānukampinaṃ devaṃ jagatkāraṇamacyutam | āvirbhūtaṃ ca sṛṣṭyādau prakṛteḥ puruṣātparam || evaṃ dhyāyati yo nityaṃ sa yogī yogināṃ varaḥ ||9||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जिनके चार हाथों में पाश और अंकुश हैं, जो एक दाँत वाले हैं, तथा शेष दो हाथों में दन्त (टूटा हुआ दाँत) और वरमुद्रा धारण किए हैं, जिनकी ध्वजा पर मूषक अंकित है — ऐसे लाल वर्ण, लम्बे उदर वाले, सूप के समान बड़े कानों वाले, लाल वस्त्र धारण करने वाले, लाल चन्दन से अनुलिप्त तथा लाल पुष्पों से पूजित देवता का मैं ध्यान करता हूँ। वे भक्तों पर अनुकम्पा करने वाले, जगत् के मूल कारण, अच्युत (अविनाशी) हैं, जो सृष्टि के आरम्भ में प्रकृति और पुरुष से भी परे प्रकट हुए। जो साधक इस प्रकार नित्य उनका ध्यान करता है, वही योगियों में श्रेष्ठ योगी कहलाता है।
नमो व्रातपतये नमो गणपतये नमः प्रमथपतये नमस्तेऽस्तु लम्बोदराय एकदन्ताय विघ्ननाशिने शिवसुताय वरदमूर्तये नमः ॥१०॥
namo vrātapataye namo gaṇapataye namaḥ pramathapataye namaste'stu lambodarāya ekadantāya vighnanāśine śivasutāya varadamūrtaye namaḥ ||10||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
गणों के स्वामी को नमस्कार, गणपति को नमस्कार, प्रमथों के स्वामी को नमस्कार। हे लम्बोदर! आपको नमस्कार हो। हे एकदन्त! विघ्नों का नाश करने वाले, शिवपुत्र, वरदमूर्ति — आपको नमस्कार है।
फलश्रुतिः एतदथर्वशीर्षं योऽधीते। स ब्रह्मभूयाय कल्पते। स सर्वविघ्नैर्न बाध्यते। स सर्वतः सुखमेधते। स पञ्चमहापापात्प्रमुच्यते। सायमधीयानो दिवसकृतं पापं नाशयति। प्रातरधीयानो रात्रिकृतं पापं नाशयति। सायं प्रातः प्रयुञ्जानोऽपापो भवति। सर्वत्राधीयानोऽपविघ्नो भवति। धर्मार्थकाममोक्षं च विन्दति। इदमथर्वशीर्षमशिष्याय न देयम्। यो यदि मोहाद्दास्यति स पापीयान् भवति। सहस्रावर्तनाद्यं यं यं काममधीते तं तमनेन साधयेत् ॥११॥
phalaśrutiḥ — etadatharvaśīrṣaṃ yo'dhīte | sa brahmabhūyāya kalpate | sa sarvavighnairna bādhyate | sa sarvataḥ sukhamedhate | sa pañcamahāpāpātpramucyate | sāyamadhīyāno divasakṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | prātaradhīyāno rātrikṛtaṃ pāpaṃ nāśayati | sāyaṃ prātaḥ prayuñjāno'pāpo bhavati | sarvatrādhīyāno'pavighno bhavati | dharmārthakāmamokṣaṃ ca vindati | idamatharvaśīrṣamaśiṣyāya na deyam | yo yadi mohāddāsyati sa pāpīyān bhavati | sahasrāvartanādyaṃ yaṃ yaṃ kāmamadhīte taṃ tamanena sādhayet ||11||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
फलश्रुति — जो इस अथर्वशीर्ष का अध्ययन करता है, वह ब्रह्मभाव को प्राप्त करने योग्य हो जाता है। वह किसी भी विघ्न से बाधित नहीं होता। वह सब प्रकार से सुखपूर्वक उन्नति करता है। वह पाँच महापापों से मुक्त हो जाता है। सायंकाल पाठ करने वाला दिनभर के पाप का नाश करता है, प्रातःकाल पाठ करने वाला रात्रि में हुए पाप का नाश करता है। प्रातः-सायं दोनों समय पाठ करने वाला निष्पाप हो जाता है। सर्वदा पाठ करने वाला विघ्नरहित हो जाता है। वह धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष — चारों पुरुषार्थों को प्राप्त करता है। यह अथर्वशीर्ष अयोग्य शिष्य को नहीं देना चाहिए। जो मोहवश ऐसा करता है, वह पापी होता है। इसका सहस्र बार पाठ करने से साधक जिस-जिस कामना की सिद्धि चाहे, उसे प्राप्त कर लेता है।
अनेन गणपतिमभिषिञ्चति। स वाग्मी भवति। चतुर्थ्यामनश्नन् जपति। स विद्यावान् भवति। इत्यथर्वणवाक्यम्। ब्रह्माद्यावरणं विद्यात्। न बिभेति कदाचनेति ॥१२॥
anena gaṇapatimabhiṣiñcati | sa vāgmī bhavati | caturthyāmanaśnan japati | sa vidyāvān bhavati | ityatharvaṇavākyam | brahmādyāvaraṇaṃ vidyāt | na bibheti kadācaneti ||12||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
इस मन्त्र से जो गणपति का अभिषेक करता है, वह वाक्पटु (सुवक्ता) बनता है। चतुर्थी को उपवास रखकर इसका जप करने वाला विद्यावान् होता है — यह अथर्ववाक्य (अथर्ववेद का कथन) है। साधक को चाहिए कि वह ब्रह्म के इस आवरण (गूढ़ रहस्य) को जान ले; ऐसा जानने वाला कभी किसी से भयभीत नहीं होता।
यो दूर्वाङ्कुरैर्यजति। स वैश्रवणोपमो भवति। यो लाजैर्यजति। स यशोवान् भवति। स मेधावान् भवति। यो मोदकसहस्रेण यजति। स वाञ्छितफलमवाप्नोति। यः साज्यैः समिद्भिर्यजति। स सर्वं लभते स सर्वं लभते। अष्टौ ब्राह्मणान् सम्यग् ग्राहयित्वा सूर्यवर्चस्वी भवति। सूर्यग्रहे महानद्यां प्रतिमासन्निधौ वा जप्त्वा सिद्धमन्त्रो भवति। महाविघ्नात् प्रमुच्यते। महादोषात् प्रमुच्यते। महाप्रत्यवायात् प्रमुच्यते। स सर्वविद्भवति स सर्वविद्भवति। य एवं वेद। इत्युपनिषत् ॥१३॥
yo dūrvāṅkurairyajati | sa vaiśravaṇopamo bhavati | yo lājairyajati | sa yaśovān bhavati | sa medhāvān bhavati | yo modakasahasreṇa yajati | sa vāñchitaphalamavāpnoti | yaḥ sājyaiḥ samidbhiryajati | sa sarvaṃ labhate sa sarvaṃ labhate | aṣṭau brāhmaṇān samyag grāhayitvā sūryavarcasvī bhavati | sūryagrahe mahānadyāṃ pratimāsannidhau vā japtvā siddhamantro bhavati | mahāvighnāt pramucyate | mahādoṣāt pramucyate | mahāpratyavāyāt pramucyate | sa sarvavidbhavati sa sarvavidbhavati | ya evaṃ veda | ityupaniṣat ||13||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
जो दूर्वांकुरों से पूजा करता है, वह कुबेर के समान (ऐश्वर्यशाली) हो जाता है। जो लाजा (भुने हुए चावल) से पूजा करता है, वह यशस्वी और मेधावी होता है। जो सहस्र मोदकों से पूजा करता है, वह इच्छित फल प्राप्त करता है। जो घृतयुक्त समिधाओं से हवन करता है, वह सब कुछ प्राप्त करता है, वह सब कुछ प्राप्त करता है। आठ ब्राह्मणों को सम्यक् भोजन कराने वाला सूर्य के समान तेजस्वी होता है। सूर्यग्रहण के समय महानदी के तट पर अथवा प्रतिमा के समीप जप करने वाले का मन्त्र सिद्ध हो जाता है। वह महाविघ्न, महादोष तथा महासंकट से मुक्त हो जाता है। वह सर्वज्ञ हो जाता है, वह सर्वज्ञ हो जाता है — जो ऐसा जानता है। यह उपनिषद् है।
ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः ॥
oṃ śāntiḥ śāntiḥ śāntiḥ ||
अर्थ देखेंअर्थ छिपाएँ
ॐ शांति, शांति, शांति — पाठ के समापन पर पुनः त्रिविध तापों की शान्ति और परम कल्याण की कामना की जाती है।
Frequently Asked Questions
What is the Ganesha Atharvashirsha?
The Ganesha Atharvashirsha is a sacred Hindu devotional hymn (stotram) dedicated to Ganesha. VedKosh provides its complete text in Hindi and English with transliteration for regional readers.
What are the benefits of reciting the Ganesha Atharvashirsha?
Reciting the Ganesha Atharvashirsha with devotion is traditionally believed to invoke the grace of Ganesha, calm and focus the mind, and create an auspicious, sattvic atmosphere. It is practised as an act of bhakti (devotion) rather than for any guaranteed material outcome.
When should the Ganesha Atharvashirsha be recited?
The Ganesha Atharvashirsha can be recited during daily morning or evening worship of Ganesha, and especially on the deity's sacred days and festivals. A clean, quiet space and a steady, devotional mind are the main requirements.
अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न
Ganesha Atharvashirsha क्या है?
Ganesha Atharvashirsha गणेश को समर्पित एक पवित्र हिन्दू भक्ति स्तोत्र है। वेदकोश पर इसका पूर्ण पाठ हिंदी और अंग्रेज़ी में (क्षेत्रीय पाठकों हेतु लिप्यंतरण सहित) उपलब्ध है।
Ganesha Atharvashirsha के पाठ के क्या लाभ माने जाते हैं?
Ganesha Atharvashirsha का श्रद्धापूर्वक पाठ गणेश की कृपा का आह्वान करता है, मन को शांत व एकाग्र करता है और शुभ, सात्विक वातावरण बनाता है। इसे किसी निश्चित भौतिक फल की गारंटी के रूप में नहीं, बल्कि भक्ति-भाव से किया जाता है।
Ganesha Atharvashirsha का पाठ कब करना चाहिए?
Ganesha Atharvashirsha का पाठ गणेश की प्रातः या संध्या पूजा में, तथा विशेषकर देवता के पवित्र दिनों व पर्वों पर किया जा सकता है। स्वच्छ, शांत स्थान और स्थिर भक्ति-भाव ही मुख्य आवश्यकता है।
Updated for 2026
2026 के लिए अद्यतन