Aranya Kand Verse 4
छं. नमामि भक्त वत्सलं। कृपालु शील कोमलं ॥
भजामि ते पदांबुजं। अकामिनां स्वधामदं ॥
निकाम श्याम सुंदरं। भवाम्बुनाथ मंदरं ॥
प्रफुल्ल कंज लोचनं। मदादि दोष मोचनं ॥
प्रलंब बाहु विक्रमं। प्रभोऽप्रमेय वैभवं ॥
निषंग चाप सायकं। धरं त्रिलोक नायकं ॥
दिनेश वंश मंडनं। महेश चाप खंडनं ॥
मुनींद्र संत रंजनं। सुरारि वृंद भंजनं ॥
मनोज वैरि वंदितं। अजादि देव सेवितं ॥
विशुद्ध बोध विग्रहं। समस्त दूषणापहं ॥
नमामि इंदिरा पतिं। सुखाकरं सतां गतिं ॥
भजे सशक्ति सानुजं। शची पतिं प्रियानुजं ॥
त्वदंघ्रि मूल ये नराः। भजंति हीन मत्सरा ॥
पतंति नो भवार्णवे। वितर्क वीचि संकुले ॥
विविक्त वासिनः सदा। भजंति मुक्तये मुदा ॥
निरस्य इंद्रियादिकं। प्रयांति ते गतिं स्वकं ॥
तमेकमभ्दुतं प्रभुं। निरीहमीश्वरं विभुं ॥
जगद्गुरुं च शाश्वतं। तुरीयमेव केवलं ॥
भजामि भाव वल्लभं। कुयोगिनां सुदुर्लभं ॥
स्वभक्त कल्प पादपं। समं सुसेव्यमन्वहं ॥
अनूप रूप भूपतिं। नतोऽहमुर्विजा पतिं ॥
प्रसीद मे नमामि ते। पदाब्ज भक्ति देहि मे ॥
पठंति ये स्तवं इदं। नरादरेण ते पदं ॥
व्रजंति नात्र संशयं। त्वदीय भक्ति संयुता ॥
दो. बिनती करि मुनि नाइ सिरु कह कर जोरि बहोरि।
चरन सरोरुह नाथ जनि कबहुँ तजै मति मोरि ॥ ४ ॥chaṃ. namāmi bhakta vatsalaṃ| kṛpālu śīla komalaṃ ||
bhajāmi te padāṃbujaṃ| akāmināṃ svadhāmadaṃ ||
nikāma śyāma suṃdaraṃ| bhavāmbunātha maṃdaraṃ ||
praphulla kaṃja locanaṃ| madādi doṣa mocanaṃ ||
pralaṃba bāhu vikramaṃ| prabho'prameya vaibhavaṃ ||
niṣaṃga cāpa sāyakaṃ| dharaṃ triloka nāyakaṃ ||
dineśa vaṃśa maṃḍanaṃ| maheśa cāpa khaṃḍanaṃ ||
munīṃdra saṃta raṃjanaṃ| surāri vṛṃda bhaṃjanaṃ ||
manoja vairi vaṃditaṃ| ajādi deva sevitaṃ ||
viśuddha bodha vigrahaṃ| samasta dūṣaṇāpahaṃ ||
namāmi iṃdirā patiṃ| sukhākaraṃ satāṃ gatiṃ ||
bhaje saśakti sānujaṃ| śacī patiṃ priyānujaṃ ||
tvadaṃghri mūla ye narāḥ| bhajaṃti hīna matsarā ||
pataṃti no bhavārṇave| vitarka vīci saṃkule ||
vivikta vāsinaḥ sadā| bhajaṃti muktaye mudā ||
nirasya iṃdriyādikaṃ| prayāṃti te gatiṃ svakaṃ ||
tamekamabhdutaṃ prabhuṃ| nirīhamīśvaraṃ vibhuṃ ||
jagadguruṃ ca śāśvataṃ| turīyameva kevalaṃ ||
bhajāmi bhāva vallabhaṃ| kuyogināṃ sudurlabhaṃ ||
svabhakta kalpa pādapaṃ| samaṃ susevyamanvahaṃ ||
anūpa rūpa bhūpatiṃ| nato'hamurvijā patiṃ ||
prasīda me namāmi te| padābja bhakti dehi me ||
paṭhaṃti ye stavaṃ idaṃ| narādareṇa te padaṃ ||
vrajaṃti nātra saṃśayaṃ| tvadīya bhakti saṃyutā ||
do. binatī kari muni nāi siru kaha kara jori bahori|
carana saroruha nātha jani kabahu~ tajai mati mori || 4 ||cham. namami bhakta vatsalam kripalu shila komalam
bhajami te padambujam akaminam svadhamadam
nikama shyama sumdaram bhavambunatha mamdaram
praphulla kamja locanam madadi dosha mocanam
pralamba bahu vikramam prabho'prameya vaibhavam
nishamga capa sayakam dharam triloka nayakam
dinesha vamsha mamdanam mahesha capa khamdanam
munimdra samta ramjanam surari vrimda bhamjanam
manoja vairi vamditam ajadi deva sevitam
vishuddha bodha vigraham samasta dushanapaham
namami imdira patim sukhakaram satam gatim
bhaje sashakti sanujam shaci patim priyanujam
tvadamghri mula ye narah bhajamti hina matsara
patamti no bhavarnave vitarka vici samkule
vivikta vasinah sada bhajamti muktaye muda
nirasya imdriyadikam prayamti te gatim svakam
tamekamabhdutam prabhum nirihamishvaram vibhum
jagadgurum ca shashvatam turiyameva kevalam
bhajami bhava vallabham kuyoginam sudurlabham
svabhakta kalpa padapam samam susevyamanvaham
anupa rupa bhupatim nato'hamurvija patim
prasida me namami te padabja bhakti dehi me
pathamti ye stavam idam naradarena te padam
vrajamti natra samshayam tvadiya bhakti samyuta
do. binati kari muni nai siru kaha kara jori bahori
carana saroruha natha jani kabahu~ tajai mati mori 4 Sage Atri, beholding the Lord seated before him, fills his eyes with Ram's radiance and, folding his hands, offers an extended Sanskrit hymn — saluting Ram as the beloved of devotees, gracious and tender-natured, the sustainer of the universe, the destroyer of pride and passion, the lord of Indira (Lakshmi), unmatched and eternal. He concludes with a humble prayer that his mind may never stray from Ram's lotus feet.
महर्षि अत्रि प्रभु को आसन पर बैठे देखकर नेत्र भरकर उनकी शोभा निहारते हैं और हाथ जोड़कर एक दीर्घ संस्कृत स्तुति करते हैं — जिसमें राम को भक्तवत्सल, कृपालु, निर्गुण-सगुण स्वरूप, त्रिलोक के नायक, मोह-नाशक और इन्दिरापति कहा है। अन्त में अत्रि मुनि विनम्रता से प्रार्थना करते हैं कि उनकी बुद्धि प्रभु के चरणारविन्द से कभी विमुख न हो।
This is verse 4 of 48 in Aranya Kand (अरण्यकाण्ड), from the section “Mangalacharan, Crow Episode & Atri Ashram” of Goswami Tulsidas’ Ramcharitmanas.