Uttar Kand Verse 1
श्री राम चरित मानस
श्री गणेशाय नमः
श्री जानकीवल्लभो विजयते
श्री रामचरितमानस
----------
सप्तम सोपान
(उत्तरकाण्ड)
सप्तम सोपान
(उत्तरकाण्ड)
श्लोक
केकीकण्ठाभनीलं सुरवरविलसद्विप्रपादाब्जचिह्नं
शोभाढ्यं पीतवस्त्रं सरसिजनयनं सर्वदा सुप्रसन्नम्।
पाणौ नाराचचापं कपिनिकरयुतं बन्धुना सेव्यमानं
नौमीड्यं जानकीशं रघुवरमनिशं पुष्पकारूढरामम् ॥ १ ॥
कोसलेन्द्रपदकञ्जमञ्जुलौ कोमलावजमहेशवन्दितौ।
जानकीकरसरोजलालितौ चिन्तकस्य मनभृङ्गसड्गिनौ ॥ २ ॥
कुन्दइन्दुदरगौरसुन्दरं अम्बिकापतिमभीष्टसिद्धिदम्।
कारुणीककलकञ्जलोचनं नौमि शंकरमनंगमोचनम् ॥ ३ ॥
दो. रहा एक दिन अवधि कर अति आरत पुर लोग।
जहँ तहँ सोचहिं नारि नर कृस तन राम बियोग ॥
सगुन होहिं सुंदर सकल मन प्रसन्न सब केर।
प्रभु आगवन जनाव जनु नगर रम्य चहुँ फेर ॥
कौसल्यादि मातु सब मन अनंद अस होइ।
आयउ प्रभु श्री अनुज जुत कहन चहत अब कोइ ॥
भरत नयन भुज दच्छिन फरकत बारहिं बार।
जानि सगुन मन हरष अति लागे करन बिचार ॥śrī rāma carita mānasa
śrī gaṇeśāya namaḥ
śrī jānakīvallabho vijayate
śrī rāmacaritamānasa
----------
saptama sopāna
(uttarakāṇḍa)
saptama sopāna
(uttarakāṇḍa)
śloka
kekīkaṇṭhābhanīlaṃ suravaravilasadviprapādābjacihnaṃ
śobhāḍhyaṃ pītavastraṃ sarasijanayanaṃ sarvadā suprasannam|
pāṇau nārācacāpaṃ kapinikarayutaṃ bandhunā sevyamānaṃ
naumīḍyaṃ jānakīśaṃ raghuvaramaniśaṃ puṣpakārūḍharāmam || 1 ||
kosalendrapadakañjamañjulau komalāvajamaheśavanditau|
jānakīkarasarojalālitau cintakasya manabhṛṅgasaḍginau || 2 ||
kundaindudaragaurasundaraṃ ambikāpatimabhīṣṭasiddhidam|
kāruṇīkakalakañjalocanaṃ naumi śaṃkaramanaṃgamocanam || 3 ||
do. rahā eka dina avadhi kara ati ārata pura loga|
jaha~ taha~ socahiṃ nāri nara kṛsa tana rāma biyoga ||
saguna hohiṃ suṃdara sakala mana prasanna saba kera|
prabhu āgavana janāva janu nagara ramya cahu~ phera ||
kausalyādi mātu saba mana anaṃda asa hoi|
āyau prabhu śrī anuja juta kahana cahata aba koi ||
bharata nayana bhuja dacchina pharakata bārahiṃ bāra|
jāni saguna mana haraṣa ati lāge karana bicāra ||shri rama carita manasa
shri ganeshaya namah
shri janakivallabho vijayate
shri ramacaritamanasa
----------
saptama sopana
(uttarakanda)
saptama sopana
(uttarakanda)
shloka
kekikanthabhanilam suravaravilasadviprapadabjacihnam
shobhadhyam pitavastram sarasijanayanam sarvada suprasannam
panau naracacapam kapinikarayutam bandhuna sevyamanam
naumidyam janakisham raghuvaramanisham pushpakarudharamam 1
kosalendrapadakanjamanjulau komalavajamaheshavanditau
janakikarasarojalalitau cintakasya manabhringasadginau 2
kundaindudaragaurasundaram ambikapatimabhishtasiddhidam
karunikakalakanjalocanam naumi shamkaramanamgamocanam 3
do. raha eka dina avadhi kara ati arata pura loga
jaha~ taha~ socahim nari nara krisa tana rama biyoga
saguna hohim sumdara sakala mana prasanna saba kera
prabhu agavana janava janu nagara ramya cahu~ phera
kausalyadi matu saba mana anamda asa hoi
ayau prabhu shri anuja juta kahana cahata aba koi
bharata nayana bhuja dacchina pharakata barahim bara
jani saguna mana harasha ati lage karana bicara The Uttarakand opens with three Sanskrit shlokas by Goswami Tulsidas: the first praises Ram — blue as a peacock's throat, clad in yellow, lotus-eyed, ever serene, bow in hand, surrounded by the vanara host, served by his younger brother, seated on the Pushpak; the second venerates Ram's tender lotus-feet adored by Brahma and Mahesh and caressed by Sita's hands; the third salutes the compassionate, lotus-eyed Shiva, white as jasmine and moon, who frees devotees from desire and grants all that is sought. The dohas that follow show Ayodhya on the final day of the fourteen-year exile: all citizens are emaciated with longing, yet auspicious omens fill the city, the mothers feel within their hearts that the Lord is coming, and Bharat's right arm and eye throb repeatedly — unmistakable signs of joyful reunion ahead.
उत्तरकाण्ड का आरम्भ तीन संस्कृत श्लोकों से होता है जिनमें गोस्वामी तुलसीदास ने क्रमशः श्रीराम, श्रीराम के चरणों और शिव की वन्दना की है। प्रथम श्लोक में मयूर-कण्ठ की भाँति नीलवर्ण, पीताम्बरधारी, कमलनयन, सदा प्रसन्नमुख, हाथ में धनुष-बाण लिए, वानर-दल से युक्त और अनुज-सेवित पुष्पकारूढ़ श्रीराम की स्तुति है। द्वितीय में कोसलेन्द्र के सुकोमल चरण-कमलों की वन्दना है जिन्हें ब्रह्मा और महेश नमस्कार करते हैं और जानकी जी का कर-कमल सेवा करता है। तीसरे श्लोक में कुन्द-इन्दु-धवल, कमलनयन, कारुणिक शंकर की वन्दना है जो काम-रहित करने वाले अभीष्ट-सिद्धिदाता हैं। तत्पश्चात् दोहों में बताया गया है कि अवधि का अन्तिम दिन आ गया है, पुरवासी अत्यन्त आर्त हैं, उनके तन राम-वियोग से कृश हो गए हैं; किन्तु सुन्दर शकुन होने लगे हैं, नगर रमणीय हो उठा है, माताओं के मन में संकेत है कि प्रभु आने वाले हैं, और भरत जी की दाहिनी भुजा व नेत्र बार-बार फड़क रहे हैं।
This is verse 1 of 132 in Uttar Kand (उत्तरकाण्ड), from the section “Mangalacharan & Bharat's Longing” of Goswami Tulsidas’ Ramcharitmanas.